i Ing. Miroslavom Marečkom
V súvislosti s kysuckým regió-nom sa neustále hovorí o alarmujúcej miere nezamestnanosti. Môžete nám niekoľkými číslami priblížiť súčasný stav v okrese Čadca?
Kysuce boli a naďalej sú zásobárňou pracovnej sily predovšetkým pre ČR, ale aj pre rozvinutejšie regióny SR. Kysučania tradične za prácou cestujú a táto „výhoda„ nám pomáha udržať a postupne znižovať mieru nezamestnanosti. Pád Pratexu sa v prevážnej miere podarilo nahradiť inými textilnými prevádzkami, nepodarilo sa ale nahradiť pád zamestnanosti v poľnohospodárstve a zníženie zamestnanosti v niektorých iných sektoroch.
Napriek tomu od r. 2000 sa nám darí postupne medziročne znižovať mieru nezamestnanosti, ale zároveň i postavenie okresu Čadca v celoštátnej štatistike.
Pokiaľ v roku 2000 bola disponibilná miera nezamestnanosti 19,83 %, v roku 2001 klesla na 17,42 % a v roku 2002 sme dosiahli 15,63 %. V rámci SR okres Čadca bol v r. 2000
na 38. mieste, v roku 2001 sa posunul na 48. miesto a v roku 2002 sme sa opäť zlepšili
a predbehli sme ďalších 5 okresov, pričom toto zlepšenie nie je podmienené výrazným prírastkom nových pracovných miest.
Čomu pripisujete zlepšenie situácie?
Toto zlepšenie je aj odrazom zmeny systému práce OÚP. V tomto roku sme sa sústredili predovšetkým na individuálnu prácu s nezamestnanými, so snahou zistiť jeho potreby a vytvoriť predpoklady pre jeho umiestnenie na trhu práce. Zmenou systému práce s nezamestnaným sme dosiahli okrem iných výsledkov i to, že občania prijímali i krátkodobé zamestnania a mnohí nezamestnaní sa i pri príležitostných zamestnaniach vyradili z evidencie. V oblasti aktívnej politiky trhu práce sme sa sústredili na cielené rekvalifikácie a predovšetkým na podporu samozamestnania. Zároveň sme realizovali niekoľko poradenských projektov zameraných na rizikové skupiny – absolventov, mladých ľudí, dlhodobo nezamestnaných a v rámci vyrovnávania rozdielov miery nezamestnanosti medzi obcami sme sa sústreďovali predovšetkým na obce s najvyššou mierou nezamestnanosti.
Veľkú pozornosť sme venovali i vytváraniu pracovných miest pre zdravotne postihnutých formou chránených miest a chránených dielní pre občanov ZPS.
S koľkými miestami na verejnoprospešné práce počítate v tomto roku? Ktoré organizácie využívajú možnosť vytvorenia verejnoprospešných pracovných miest?
Pre rok 2003 sa zmenili podmienky pre vytváranie miest na verejnoprospešné práce. Novelizáciou zákona o zamestnanosti z novembra 2002 a zmeneným prístupom Ministerstva práce a sociálnych vecí k občanom odkázaných na sociálne dávky, sa vytvorili podmienky na novú formu spolupráce OÚP s mestami a obcami.
Pre tento rok budú verejnoprospešné pracovné miesta vytvorené v minimálnom počte a tieto pracovné miesta budú nahradené verejnoprospešnou prácou občanov poberajúcich sociálne dávky na obciach. V súčasnosti sa pripravujú potrebné podmienky na túto činnosť. Zo zákona OÚP vyplýva povinnosť uzavrieť s mestami a obcami dohodu o spolupráci pri riešení zamestnanosti. Mestá a obce na základe tejto dohody dostanú zoznamy evidovaných nezamestnaných, ktorí majú trvalý pobyt v katastri obce. V priebehu mesiaca feb-ruár NÚP spustí Program udržiavania pracovných návykov evidovaných nezamestnaných občanov formou vykonávania služieb v prospech obce, v rámci ktorého budú evidovaní nezamestnaní postupne zapojení do verejnoprospešných prác na obci. Bude záležať na primátoroch a starostoch ako rýchlo sa dokážu do tohto programu zapojiť a takýmto spôsobom pomôcť rozvoju svojich miest a obcí.
Pre obce je táto forma zamestnávania zaujímavá. Ktoré obce sa novej šance chytili najviac?
V súčasnosti je program udržiavania pracovných návykov evidovaných nezamestnaných občanov v etape prípravy, a jeho spustenie sa predpokladá vo februári až marci 2003.
Ako je to so zamestnávaním absolventov. Čo ste urobili preto, aby sa ich šance zamestnať sa zväčšili?
Tak ako v roku 2002, i v tomto roku pripravujeme „Projekt zamestnávania mladých ľudí“, zameraný i na túto skupinu evidovaných nezamestnaných. Čo sa týka absolventov, zameriavame sa i na prevenciu. V novembri 2002 sme boli spoluorganizátormi Burzy stredných škôl, kde mali možnosť rodičia a žiaci základných škôl oboznámiť sa s možnosťami štúdia na stredných školách v rámci Kysúc, ale zároveň sa aj dozvedieť o perspektívnosti zamestnania po ukončení študijného odboru ktorý si vybrali, prípadne sa rozhodnúť pre iné študijné zameranie, čo mnohí žiaci i využili. Zároveň robíme podrobnú analýzu umiestnenia sa absolventov na trhu práce, ktorá okrem iného slúži aj stredným školám na lepšiu orientáciu a prispôsobenie sa potrebám trhu práce.
Budú sa v tomto roku realizovať nejaké nové projekty, ktoré by pomohli znížiť nezamestnanosť?
- už som odpovedal vyššie.
Nový zákon ukladá evidovaným nezamestnaným hlásiť sa každé dva týždne na úradoch práce. Čo s takými, čo túto povinnosť nebudú dodržiavať.
Budú vyradení z evidencie z dôvodu nespolupráce s OÚP.
Faktom je, že veľa nezamestnaných pracovalo aj „načierno„. Podľa vás robí väčšiu chybu ten, kto sa takýmto spôsobom zamestná, alebo ten, kto takto zamestnanie ponúka? O konkrétnych číslach sa v súvislosti s čiernou prácou nedá hovoriť. Skúste však naznačiť, aká je situácia na Kysuciach, a v čom vidíte možnosti jej odbúrania.
„Čierna práca„ vždy bola a bude, lebo vždy sa nájde skupina zamestnancov a zamestnávateľov, pre ktorých je takáto práca výhodná, alebo je pre nich nevyhnutnosťou. Záleží od toho do akej miery je čierna práca rozšírená. Jej odbúranie vidím predovšetkým vo vytvorení dostatočného počtu nových pracovných miest, teda v ozdravení ekonomiky. Čo sa týka evidovaných nezamestnaných ktorí pracujú „načierno„, okrem snahy OÚP vyradiť z evidencia takýchto občanov, je potrebné, aby bol vyvíjaný tlak aj zo strany ich okolia, prostredia v ktorom žijú. Treba si uvedomiť, že občania, ktorí pracujú načierno a zároveň sú evidovaní na OÚP, neoprávnene poberajú sociálne dávky. OÚP im platí odvody do poisťovní a to všetko z peňazí, ktoré zaplatíme nakoniec my všetci.
Nesmieme zabúdať i na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú načierno. Poctiví podnikatelia im nemôžu konkurovať cenou za obdobné služby ktoré poskytujú, nehovoriac o tom, že takíto zamestnávatelia ukrátia štát o nemalé peniaze. Žiadne administratívne opatrenie nedokáže túto situáciu riešiť bez aktívnej spolupráce celej spoločnosti. Ak občania nepochopia nebezpečnosť takéhoto protispoločenského správania a nebudú sa sami aktívne zapájať do odhaľovania čiernej práce, účinnosť opatrení, ktoré prijal NÚP, bude pomerne nízka.
Pripravila:
Iveta Hažíková
Foto: archív
