l z tohto sveta, tvrdia v súčasnosti viacerí. Neberú si na pomoc veršované proroctvá Nostradama či kráľovnej Sibyly. Netreba ísť kvôli dôkazom do tropických krajín, kde zúria monzúny a uragány, či k ľadovcom, kde hynú tučniaky. V posledných dňoch akoby sa vo svete roztrhlo vrece s rôznymi pohromami. Kým v jednej časti uragán takmer zmietol ostrov zo zemského povrchu a pár ľudí sa zachránilo v jaskyniach, v ďalších poškodené tankery zaplavujú moria a oceány ropou. Hynie rastlinstvo i živočíšstvo. Aj u nás doma máme príkladov naporúdzi až-až. V roku 1996 pri obrovských povodniach odborníci tvrdili, že ide o takzvané storočné vody. Neprešlo pár mesiacov a priliali sa znovu. Odvtedy stále častejšie. Keby išlo skutočne o storočný časový limit, mohli by sme konkurovať najstaršie žijúcemu človeku na svete-spomínanému aj v Biblii – Matuzalemovi. Je zrejmé, že príčinou povodní, ktoré šarapatia raz v tej, raz inej lokalite na Slovensku, už nie sú storočné vody. Tiež Kysučania konštatujú, že na vine je človek, ktorý sústavne robí zásahy do prírody, ktorá už má zrejme toho dosť. Pri intenzívnejších dažďoch obyvatelia kysuckých obcí bedlivo pozerajú na oblohu i potoky. Žiaľ ani jedno ani druhé ovplyvniť nemôžu. Nevedno, ako dopadne tohtoročná jar, faktom je, že doposiaľ v obciach zostali škody po povodniach z minulých rokov, ktoré väčšina z nich nedokáže odstrániť z vlastných finančných prostriedkov. Rovnako ako človek túži po potrave i príroda si žiada svoje. Pomôcť by jej mal ten, kto ju urobil chorou. Homo – sapiens, ktorému vraj dal Pán Boh rozum do „vienka„. Zrejme mu ho mal skôr pevnejšie „usadiť„ v hlave. Iveta Hažíková
