zeň. Raz sa chystal po šichte ísť domov na víkend. Chcel potešiť deti doma, a pretože mali radi lentilky a vtedy sa akosi nedali doma kúpiť, zašiel do jedného obchodu v Plzni a kupoval lentilky. Jeden jeho kolega videl, že kúpil asi dvadsať krabičiek lentiliek, nedalo mu to a vonku pred obchodom sa ho pýtal: „Honzínku, proč si toho tolik koupil?„ Jano sa vynašiel, vymyslel si takúto príhodu: „Vieš, Jardo, moja susedka je lekárka. Chodia za ňou staré babky pýtať lieky. Ona tieto lentilky vysype na hromadu, podľa farieb ich porozdeľuje do sáčkov, a tým babičkám ich rozdáva ako lieky a na tom slušne zarobí a aj mne za to dá vždy fľašku pálenky.„
Jardo bol spokojný, iba sem - tam podotkol, že podnikavci to majú lepšie ako obyčajní robotníci.(es)