e stužkových je už tu, ale ich oslava v kultúrnych domoch či iných zariadeniach sa postupne vytráca. Pripraviť dobrú stužkovú slávnosť vyžaduje aj kvalitnú prípravu a organizáciu. To nehovorím o peniazoch. Ceny sú vysoké a študenti idú radšej do zahraničia, než by sa otravovali s nacvičením programu a celou organizáciou. Škola im umožní stráviť pekný týždeň pri mori a je po paráde. Veď uznajte, že taká stužková aj niečo stojí ! Zoberte si len oblečenie, stravu pre rodičov, priateľa či priateľku a uctiť si treba aj profesorský zbor. Pri skromnosti treba počítať od 300 do 500 korún „na hlavu.„ Ak si študenti nešetria od prvého ročníka, naraz zaplatiť väčšiu sumu býva v mnohých rodinách problém. Vážení rodičia! Nesmúťte, keď vám doma vaša dcéra či syn oznámi, že stužková nebude. Ušetríte, aj keď len teoreticky. Mladá generácia si pripraví stužkovú slávnosť po svojom. V niektorých školách dostanú študenti stužky v telocvični a ide sa. Kde, môžete trikrát hádať a uhádnete na prvý raz. Aj taký dvojdňový výlet na chate niečo stojí. Kedysi boli stužkové udalosťou. Mali určitý spoločenský trend a rodičia sa radi porozprávali so stredoškolskými učiteľmi o svojich deťoch. Najmä tí, ktorí nemohli alebo nechceli chodiť na rodičovské združenia. Dnes panuje medzi niektorými rodičmi aj taký názor, že učitelia sú na učenie študentov a nezaujíma ich, čo ich „dieťa„ robí, ako prospieva. Nájdu sa aj takí, ktorí hovoria, že profesori sa tam prídu zabaviť za študentské peniaze. Teda lepšie povedané za peniaze rodičov. Pochopiteľne, že stredoškolských pedagógov to rozčuľuje a odmietajú z rôznych príčin pozvanie. Niet sa čo diviť. V každom prípade si však zaslúžia aspoň nejakú vďaku. Nemusí to byť pozvanie na stužkovú, ale nájsť určitý spôsob poďakovania za štyri či päť rokov trápenia s ambicióznymi študentmi, sa dá vymyslieť. Nuž, čo! Organizovanie stužkových slávností pomaly ale isto zapadne prachom. Darmo je, pri mori človek pookreje, naberie nových síl a prežije veľa krásnych zážitkov. Niekedy aj takých, že z mladých starostlivých mamičiek a oteckov sa stávajú babky a dedkovia. Vladimír Kollár
