ajviac rozšírený. Zasluhuje si patričnú pozornosť aj v súčasnosti, najmä pri pestovaní štvrťkmeńov na bujnejšie rastúcich podpníkoch. Rez pri sadení (pri reze po vysadení necháme v korune jeden stredný a 3 – 5 bočných výhonkov. Tieto sú vlastne základom budúcich kostrových konárov. Ostatné výhonky odstránime na konárovom krúžku. Vyberáme pritom najlepšie postavené výhonky, pričom sa usilujeme, aby boli na stredníku rozložené pravidelne po celom obvode. Pre pevnosť budúcej koruny je výhodnejšie, keď je medzi nimi 0,1 – 0,2 m odstup.
Vybrané bočné výhonky skrátime asi o jednu tretinu až polovicu ich dĺžky. Zodpovedá tomu priemerne 6 – 8 púčikov. Najprv skrátime najvyššie stojaci výhonok, potom výhonok pod ním a nakoniec najnižší výhonok. Vrcholové púčiky všetkých bočných výhonkov po skrátení majú byť zhruba v jednej rovine. Skracujeme spravidla na vonkajší púčik. Na vnútorný púčik skracujeme len vo výnimočných prípadoch (vodorovná poloha výhonka a pod.). Štedrý výhonok po skrátení má prevyšovať bočné asi o 0,1 – 0,2 m, pričom najvyšší púčik má byť nad jazvou z predošlého roku.
Počas vegetácie odstraňujeme alebo skracujeme len konkurenčné výhonky a výhonky rastúce do vnútra koruny. Prostredný výhonok podľa potreby vyväzujeme k paličke.
Rez korunky v druhom roku po vysadení
V našich podmienkach sa pri voľbe pestovaných tvarov vo všeobecnosti odporúča koruna z dvoch poschodí (etáží). Prvé poschodie tvoria štyri kostrové konáre, ktoré sa obyčajne vo vzdialenosti 0,8 až 0,9 m od základu rozdvojujú. So stredným konárom (stredníkom) majú tieto bočné konáre uzavrieť uhol 45°. Vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 m, na slaborastúcich stromoch už vo vzdialenosti 0,8 až 1,0 m sa zakladá druhé poschodie zložené z troch konárikov. Tieto konáriky majú byť v pôdoryse podľa možnosti rozložené medzi konármi spodného poschodia. So stredníkom majú tieto kostrové konáre druhého poschodia tvoriť uhol asi 650.
Na jar v druhom roku po vysadení odstránime z koruny najprv všetky nepotrebné konáriky. Sú to predovšetkým konkurenčné výhonky, výhonky rastúce do vnútra koruny a pod. Pri tomto reze ošetríme krátky obrast, výhonky rastúce vo vodorovnej polohe ako aj smerom nadol. Pri skracovaní výhonkov, ktoré predlžujú kostrové konáre, riadime sa bujnosťou rastu stromu. zohľadňujeme aj schopnosť kultivaru vytvárať bočný obrast. Tieto predlžujúce výhonky skracujeme spravidla asi o polovicu ich dĺžky na púčik smerujúci von z koruny.
Pri dobre obrastajúcich kultivaroch môžeme rezať menej hlboko. Stromčeky kultivarov, ktoré tieto vlastnosti nemajú, režeme hlbšie. Pritom berieme do úvahy aj počet púčikov, ktoré po reze v predošlom roku vyhnali. Stredný výhonok má bočné opäť prevyšovať a jeho najvyšší púčik má byť nad reznou ranou z predošlého roku, ktorá je pri jeho báze. Bočný obrast na stredníku i na bočných kostrových konároch skrátime primerane asi na päť púčikov. Výhonky, ktoré sú bližšie k vrcholu konára, skracujeme hlbšie, kým obrast pri základe konára skracujeme menej alebo ho neskracujeme vôbec. Hlavným cieľom je zabezpečiť silný vývin konárov prvého poschodia.
Na začiatku vegetácie (máj, jún) sa doporúča odstrániť konkurenčné výhonky. Ostatné bujne rastúce letorasty môžeme zaštipnúť asi za šiestym až ôsmym listom. Správny odklon bočných kostrových konárov od stredníka zabezpečujeme vhodnými pomôckami (rozperkami, sponami a pod.) alebo živým viazaním. Na stromčekoch s bujným rastom môžeme základné konáre vo vzdialenosti 0,8 – 0,9 m od ich základu rozdvojiť aj počas prvej vegetácie.Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca
