olitých špitáloch?
Tak ako každé, aj toto ráno žije nemocnica s poliklinikou v Čadci čulým ruchom. Pred vchodom do jednotlivých blokov sa tmolia chorí, ale i zdraví, ktorí im pomáhajú. Na chodbách vidíme vozíky, na ktorých ležia starkí, ktorým už možno sviečka dohára. My však ideme na oveľa veselšie miesto. Tam, kde sa život ešte len začína. Keď človek prekročí určitý vek, vie, že tam nelietajú bociany. Sú to lekári, ktorí pomáhajú zrodu nového života. Napokon ich ruky sú prvé, s ktorými sa dieťa stretne na tomto svete po dlhých mesiacoch čakania. Aj keď mamičky zabudnú po rokoch na to, kto im priniesol do pôrodnice ovocie, džús či kvety, určite si spomenú na lekára, ktorý bol pri ich pôrode...
Na gynekologicko-pôrodnickom oddelení
stretáme milé sestričky. Aj keď možno majú doma dosť svojho trápenia, prichádzajú do práce s úsmevom na tvári. Napokon, pesimistická nálada by budúcim mamičkám i tým, ktoré sa nimi už stali, určite nepomohla. Vrátime sa ešte aj k nim, teraz sa však ideme ohlásiť pánu primárovi. Dozvedeli sme sa totiž, že toto oddelenie začína trpieť akútnym nedostatkom personálu a je možné, že sa stane, že mamičky tak ako v minulosti, budú musieť do pôrodnice dochádzať mimo región. Nuž všetci tí, čo sa zaslúžili, aby začalo v roku 1969 fungovať v čadčianskej nemocnici s poliklinikou aj gynekologicko – pôrodnícke oddelenie, by boli určite smutní...
Primár
MUDr. Štefan Dlugoš
keď porovnáva situáciu v roku 1987, kedy nastúpil na toto oddelenie ako lekár, hovorí o ohromnom množstve spontánnych pôrodov. „Takýto stav je aj v súčasnosti. Po Žiline máme stále najviac pôrodov i v rámci bývalého celého Stredoslovenského kraja. Aj vtedy bolo veľa práce a nás relatívne málo. Personálne obsadenie nikdy nebolo nejaké ideálne. Najmä čo sa týka kvalifikovaných lekárov. Nemali sme ani také prístrojové vybavenie ako v súčasnosti. Ide o monitoring funkčného vyšetrenia plodu, od čoho sa vlastne odvíja náročná práca. Pretože pôrodnica aj keď v súčasnosti patrí medzi základné odbory v zdravotníctve spoločne s chirurgiou, internou a pediatriou, stále sa na ňu kladú väčšie nároky.„
Veda ide dopredu
a s ňou ruka v ruke technika. Primár vie, kde ho obrazne „päta„ tlačí. Na otázku čo najviac chýba ich oddeleniu odpovedá:„ Uvítali by sme dva CTG – kardiotopografické prístroje, ktoré slúžia na monitorovanie funkčného stavu plodu. Ďalšou požiadavkou je doplnenie inštrumentária k laparoskopickej veži. V súčasnosti je celosvetový trend prechádzať na takzvanú miniinvazívnu chirurgiu. Táto spĺňa všetky kritériá čo najmenšieho poškodenia pacientky, pritom sa skráti aj doba hospitalizácie. Pomohlo by nám zabudovanie hysteroskopu, čo by umožnilo vykonávanie úkonov pod optickou kontrolou vo vnútri maternice so všetkými možnosťami rýchlej diagnostiky a liečby.„
V súčasnosti vo svete „letia„
takzvané rooming in. Aká situácia je v čadčianskej nemocnici? „Takéto izby šestonedeliek, ktorých súčasťou sú aj postieľky s dieťatkami, sa v nemocniciach praktizujú. Je to však opäť záťaž na personál. Ale dalo by sa to aj u nás. Zatiaľ však tento spôsob pobytu matky a dieťaťa nemôžeme z technických dôvodov realizovať,„ odpovedá primár. A my dodávame, že možno kysucké mamičky nemajú za čím banovať. Určite by išlo o nadštandard, ktorý by aj obrazne povedané čosi stál. A napokon, nie je to krásne, keď sa bábätká zoznámia už na izbe? Niet nad prvý kontakt. Veď kto vie, možno raz sa stretnú na diskotéke, zaľúbia sa do seba a napokon zistia, že ich mamičky ležali v rovnakom čase v pôrodnici. No nie je nádherná takáto náhoda?„
Aj niektorí
kysuckí oteckovia
chcú byť pritom, keď ich potomok príde na svet. Dovolia mu to v čadčianskej pôrodnici? „Chceme rozšíriť možnosť prítomnosti otca na pôrodnici. Lebo v súčasnosti je to asi tak, že hoci sa snažíme vyhovieť mužom, ktorí o to žiadajú, je to komplikované. Pacientka totiž musí byť sama na pôrodnej sále. V prípade že tam príde iná rodička, musí sa otec pozbierať a ísť odtiaľ preč. Pri účasti budúceho otecka na tomto krásnom okamihu sa totiž musí zachovať aj určitá intimita.„ Teší nás však, že záujem zo strany otcov nie je vôbec ojedinelý. Primár hovorí, že je potrebné v tomto smere zvýšiť aj osvetu, pretože niektorí záujemcovia nevedia o pôrode vôbec nič. A stali sa aj také tragikomické prípady, že tam „hlavy rodín„ skolabovali. Napokon bolo viac roboty s oteckom ako s matkou. Asi nebude až tak veľa pravdy na tom, keď sa o kysuckých mužoch hovorí, že sú to tvrdí chlapi. Tvrdosť je možno len akousi imidžovkou. Vo vnútri však bije citlivé srdce...
Plány nie vždy
musí zožrať koza, ako sa hovorí. Na gynekologicko – pôrodníckom oddelení v NsP Čadca by chceli rozšíriť bezbolestný pôrod v epidurálnej analgézii. Laicky povedané, rodička je pri vedomí, pričom prebieha pôrod. Aké to má výhody? Deti sa rodia v lepšom funkčnom stave. Pôrod však vyžaduje kvalifikovaných anesteziológov. Faktom je, že každý by mal mať na to patent. To znamená špeciálne mesačné školenie na klinike. Táto práca si vyžaduje špecializovaného anesteziológa. Podľa slov primára by tiež uvítali účasť pediatra aj pri fyziologickom pôrode. „Ide o relatívny pojem, pretože každý fyziologický pôrod sa v priebehu minúty môže zmeniť na patologický, so všetkými následkami na matku a plod,„ hovorí. Čo sa týka spolupráce s príslušnými oddeleniami konštatuje, že je na dobrej úrovni.
S nedostatkom priestorov
zatiaľ nebojujú. Primár hovorí, že sú dostatočné. Aj keď 20. decembra 2001 došlo k redukcii z 90 na 75 lôžok. „Uvítali by sme však dobudovanie odborných ambulancií, ktoré by zdravotné poisťovne rešpektovali. Funguje síce ambulancia rizikovej gravidity, gynekologickej endokrinológie, ambulantnej urogynekológie či ambulantnej hormonálnej substitučnej liečby. Skutočnosťou je, že aj keď tieto výkony realizujeme, obrazne povedané nič za to nemáme.„
Najväčšou boľačkou
v súčasnosti
je personálne obsadenie. Po odchode bývalého primára MUDr. R. Belošoviča, ďalšieho primára MUDr. P. Hartela, MUDr. Alojza Širanca, MUDr. K. Čuboňovej, MUDr. J. Paučina, MUDr. P. Lukču, MUDr. M. Gärtnera, pritom ďalšia lekárka je na dlhodobej materskej dovolenke, je stav poddimenzovaný. V týchto dňoch prišla ešte Jóbova zvesť, že aj MUDr. Vladimír Pavlus, ktorého ako hovorí primár nesmierne potrebujú na oddelení, pretože tam už niet žiadneho doatestovaného lekára, odíde. Dostal totiž ukončenie pracovného pomeru k l. l. 2003. „Stav bude taký, že tu zostanem sám a 5 jednoatestovaných lekárov. Suma sumárum 6 lekárov. Najväčší problém je v obsadení operačných služieb. Už slúžim iba ja, MUDr. V. Gajdičiar, ďalší dvaja sú v dôchodkovom veku. Ďalším problémom je vykrytie operačných hotovostí, čo znamená zabezpečiť lekárov, ktorí majú druhé atestácie. Prvé služby môžeme vykryť spomínanými piatimi lekármi, plus lekármi neštátnej sféry – privátnymi gynekológmi. Je však ohrozené obsadenie operačných služieb. Keď odíde MUDr. V. Pavlus, zostaneme tu traja. Nebude teda možné zaistiť operačnú hotovosť v takom rozsahu, aby nedošlo k poškodeniu zdravia matky alebo dieťaťa,„ vysvetľuje primár MUDr. Š. Dlugoš.
Dodáva, že sa môže stať, že krajský odborník urobí „obrovské gesto„. Také, že rodičky budú odchádzať do Žiliny alebo do fakultnej nemocnice v Martine. Pritom na gynekologicko-pôrodníckom oddelení v Čadci je starostlivosť relatívne lacnejšia ako v krajskej, nehovoriac o fakultnej nemocnici. Zbytočne by sa teda doplácalo na drahšiu starostlivosť za tú istú službu a odbornosť. Z jeho slov vyplýva, že je možné, pokiaľ sa situácia nevyrieši, že kysucké mamičky opäť budú musieť cestovať do okolitých špitálov. Druhou možnosťou je podľa našej úvahy spolupráca s ornitológmi, ktorí by zabezpečili väčšie množstvo bocianov. Alebo že by opäť nastala doba kysuckých babicúľ a pôrodov doma?
Štatistika hovorí, že napriek
zlej ekonomickej situácii sa deti našťastie rodiť neprestali. Pre ilustráciu v roku 1980 ich prišlo v čadčianskej pôrodnici na svet 2383, v roku 1990 – 2064, v roku 1995 – 1684, v roku 1996 – 1586, v roku 1997 – 1605, v roku 1998 – 1540, v roku 1999 – 1403, v roku 2001 – 1471, v roku 2001 – 1314. Od začiatku roka do júna, teda za polrok sa narodilo 625 deťúreniec. Do konca roka sa zo zdravých detí bude určite tešiť ešte veľa mamičiek.
Vždy je radosť pozorovať
človeka, ktorému ide práca od ruky. V prípade pôrodníka je však pocit laika úplne iný. Vidieť na vlastné oči, ako sa rodí nový život, je skrátka úžasné. Operačný tím v zložení primára MUDr. Štefana Dlugoša, MUDr. Vladimíra Pavlusa, MUDr. Petra Korbaša a MUDr. Straňavovej s inštrumentárkami Annou Kadášovou a Elenou Štiborovou pracoval veľmi šikovne. Samozrejme v spolupráci s anesteziológom MUDr. Branislavom Papajčíkom a anestéziologickou sestrou Máriou Prievozníkovou, detskou lekárkou MUDr. Janou Bartošovou a detskou sestrou Janou Krupíkovou. Na svet prišlo prekrásne dievčatko, dlhé 51 centimetrov, s váhou 3 450 gramov - Beátka. Maličkej slečinke prajeme krásny a radostný život. Pretože nie každé má to šťastie vyrastať v harmonickej rodine. Ako píše básnik Milan Rúfus: Bez teba je deň tichý ako noc a svet už nie je svetom. Lebo sú deti veľkým na pomoc viac ako veľkí deťom.„
Na novorodeneckom oddelení
nepočuť len plač. Občas si totiž lekári uľavia poriadnou dávkou smiechu. Stalo sa, že rómska rodička, ktorá na svet priviedla už trináste dieťa, ušla. Vraj za chlapom, aby v čase jej neprítomnosti za inými nechodil. Naspäť prišla s matkou, ktorá ju za jej čin poriadne vyfliaskala. Niekedy treba rodičke dodať aj vieru v lepšie. Najmä ak prichádzajú na svet samé dievky či chlapi. Istej mamičke sa narodila už piata dcérka a tak bola veľmi smutná. Lekár ju chcel potešiť, že to nabudúce bude už isto syn. Vyčítavo naň pozrela: „To ste mi, pán doktor, povedali už trikrát.„
Keď odchádzame,
v nemocničnom výťahu máme opäť šťastie na bábätká. Sestričky ich nesú na detské oddelenie. Sú milé a usmievavé. Také by mali byť všetky. Ich veselé tváričky sú však v smutnom kontraste s rovnošatou. Všimli sme si, že nohavice majú zaplátané na toľkých miestach, že jediným šťastím je, že ich sčasti zakrývajú modré košele. Otrepanou frázou je, že zdravotníctvo sa ocitlo na chvoste. Nezodpovedanou otázkou zostáva, kde hľadať nápravu. Napokon na takéto dotazy z úst lekárov či sestier nemá dnes nikto chuť odpovedať. A tak zatiaľ im iné nezostáva len sa držať známeho výroku: „Pomáhaj si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže.„
Iveta Hažíková
Snímky: autorka