sa vo veľkej miere zaslúžili o rozvoj vzdelanosti slovenského ľudu, a to hlavne finančným podporovaním chudobných študentov, zakladaním škôl a osvetových ustanovizní. Narodil sa 5. decembra 1802 v Čadci – Horelici ako syn richtára. Základnú školu navštevoval až ako 16 ročný v Oščadnici. Po gymnaziálnych štúdiách pokračoval štúdiom katolíckej teológie v Nitre a Trnave. V roku 1831 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Terchovej, v Starej Bystrici, Žiline, Púchove a Trenčianskej Teplej. Od roku 1842 bol farárom v Dolnej Súči a od roku 1865 v Trenčianskej Teplej, kde napokon 14. januára 1885 aj zomrel. Celý svoj život bol zapáleným a činným národným a osvetovým organizátorom, bol známy svojou dobročinnosťou. Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a Národného domu v Turčianskom Svätom Martine, slovenských gymnázií v Kláštore pod Znievom a v Revúcej. Bol účastinárom Knítlačiarenského účastinárskeho spolku v Turčianskom Svätom Martine a slovenskej tlačiarne Minerva v Pešti. Podporoval vznik spolkov miernosti, stál pri vzniku Spolku svätého Vojtecha, kde bol členom jeho výboru. Finančne prispel aj na postavenie murovanej školy v Horelici. Pre žiakov drevenej horelickej školy zakúpil slovenské šlabikáre a dal podnet na vytvorenie knižnice so slovenskými časopismi. Pre kysuckých študentov na gymnáziách v Kláštore pod Znievom, neskôr po jeho zrušení v Trenčíne, ustanovil základinu na ich štúdium, predplácal a rozširoval slovenskú tlač. Sám bol aktívnym prispievateľom slovenských novín. O jeho národnej činnosti a dobročinnosti svedčí spis s názvom Odpis dejín fary Dolnej Súče od roku 1842-64 vrátane, od roku 1865-78 bez Teplíc, vedený farárom Jánom Nemčákom, odovzdaný do archívu čadčianskej fary, ktorý obsahuje aj jeho podrobný životopis a záznamy o jeho štedrosti.S. Ďurná
