to vždy sviatočné chvíle, počas ktorých sa stretali najrôznejší ľudia, vymieňali si tovar, skúsenosti, ba zašli si aj na pohárik, pri ktorom sa obyčajne rozprúdila družná debata. Každý mal z toho osoh. Iba občas sa stávalo, že chlapi vypili viac trúnkov, než bolo treba, a vtedy aj dochádzalo k bitkám. Tu sa uplatnili najmä kadejakí dedinskí frajeri, ktorí sa chceli ukázať, akí sú nebojácni a silní. Akurát na dedine mali akú-takú šancu... Nuž, pekné časy to boli aj sa zachovali v súčasných dobách, ale už to nie je ono, už z tých hodov a jarmokov vykĺzlo ich niekdajšie čaro. Ostali spomienky a príbehy.
V našej obci bývali hody odjakživa na svätého Ondreja, patróna miestnej farnosti. Niekedy v tom čase pršalo, ale väčšinou napadol čerstvý sneh a spoza roztrhaných mrakov vykukovalo slnko. Malo sa veru na čo pozerať! Od včasného rána sa námestíčko pri kostole zaplnilo šiatrami s najrôznejším tovarom a prichádzali tu povozy zo všetkých kútov okolitej krajiny. Aj sváko Fajka, veľký gazda z neďalekej osady na vrchoch, zapriahli koňa Gaštana, naložili na sane diežky a súdky, ktoré si sami vyrobili, lebo mali doma tokárničku a rôzne nástroje potrebné na spracovanie dreva, a spustili sa z vrchov do doliny. Časť výrobkov už predali na septembrovom jarmoku, nuž a teraz zamýšľali na ondrejských hodoch utŕžiť peniažky za zvyšok tovaru. Aj sa im vcelku darilo, takže keď sa blížilo poludnie, zakerovali Gaštana k hostincu. Bola to priestranná krčma, zmestilo sa tu veľa smädných krkov. Sváka Fajku miestni dobre poznali, aj im kadečo vyparatili, ale sváko sa nevedeli nahnevať, všetko považovali za špás. Aj teraz sa niektorí chlapi, keď zbadali svákovu nízku postavu, od radosti zahniezdili za stolmi. Svákov kôň Gaštan bol známy tým, že mal rád pivo. Chlapi sa teda stavili, že Gaštana opijú a sváko budú musieť ísť na vrchy pešo... Tak sa aj stalo. Len sa odrazu vonku strhol hurhaj. Sváko už boli strovili polku slivovice a jedno pivo, akurát im krčmár dočapoval druhé. Sváka trma-vrma zaujala. Zobrali pivo do rúk a vyšli von. Vidia – okolo ich koňa poskakujú chlapi s krígľami v rukách, ale kôň sťaby sa bol zaťal, pretože piva sa nedotkol. Až pristúpili k nemu sváko. Voľačo mu pošuškali do ucha a kôň otvoril papulisko. Po pive sa nestačilo ani zaprášiť. Akurát čo si Gaštan spokojne odgrgol. Sváko pyšne nasadli na voz a pohli sa smerom na vrchy. Za sebou zanechali jasajúcich hodovníkov. Cestou ich sprevádzal lahodný zvuk poludňajších zvonov.Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová