s tým, čo jej kúpiť. Vedeli, že jej najväčšou láskou sú knihy. Rôzne bestsellery, no mala rada aj poéziu. Rovnako to bolo aj pri jej sestre Viere. Akurát s tým rozdielom, že nad knihami ohŕňala nos, no nadovšetko milovala parfémy. Kozmetiku, o ktorej si myslela že jej pomôže stať sa dámou. „Tie naše dievčatá sú úplne rozdielne,„ meditoval často otec, keď staršia Lucia sedela v svojej izbe s knihou na kolenách a mladšia Viera sa špľachotala vo vani aj dve hodiny a potom ďalšiu strávila úpravou svojho zovňajšku. „Neviem na koho sa to dievča podalo,„ rozmýšľala často matka. Neboli zo žiadneho nóbl rodu. Patrili k obyčajným tuctovým rodinám. Napriek tomu si Lucia potrpela na drahú kozmetiku a nikto a nič ju nemohlo od jej vášne odpútať. Jej idolom bola Kleopatra. Nad knihami síce ohŕňala nos, no film s Elizabeth Taylor sa jej celkom pozdával. Páčilo sa jej, ako sa okolo nej krútili slúžky, pripravovali jej vonný kúpeľ a natierali všakovakými masťami, ktoré jej mali zušľachtiť telo. „Ty si sa úplne zbláznila,„ dohovárala jej sestra. Si mimo reality. Veď sa pozri okolo. Je iné storočie.„ Keď Lucka takto dohovárala sestre, tá väčšinou hlasno buchla dvermi na detskej izbe a zamkla sa v kúpeľni. Napustila si vodu do vane a znova v nej strávila najmenej dve hodiny. „Ja sa už z toho dievčaťa zbláznim,„ lamentovala matka. „Veď si kožu zoderie. Mám taký pocit, že my pre ňu nič neznamenáme. Najradšej má vodu a svoje flakóny.„ Otec súhlasne prikývol. „Ach tie ženské. Len stále vymýšľajú, fintia sa. Bohvie pre koho. Kto sa má vo vás vyznať. Keby sa už konečne tie dievky vydali. Mal by som pokoj. Veď to nie je život s tromi ženskými a každá iná. Kto má znášať tie vaše maniere,„ zanadávala si hlava rodiny. Ani netušil, že Lucka si čoskoro nájde známosť. Bol učiteľom na základnej škole. S Luckou sa stretli v knižnici a hneď si padli do oka. Stretnutia boli čoraz častejšie. Kým Ivan si prišiel požičať nové dejiny umenia, Lucia sa zastavila pre nový román. Zopárkrát si posedeli v cukrárni. „Môžem ťa pozvať ku mne do bytu?„ spýtal sa nesmelo. Najskôr nevedela čo povedať, no potom si povedala, prečo nie. Vyzeral na slušného chlapca, určite nie je žiadny grobian. Aspoň si pozrie jeho izbu ako vyzerá. Napokon aj taká úprava interiéru veľa povie o človeku. A Lucka sa chcela o Ivanovi dozvedieť čo najviac. Izba, do ktorej ju priviedol, sa jej celkom pozdávala. Bola síce skromne, no útulne zariadená. Veľmi sa jej páčil Ivanov zmysel pre estetiku. Zdalo sa, že vedel dobre kombinovať farby. Na stole mal zelený obrus, ktorý sa pekne vynímal so žltými šálkami, do ktorých nalial horúci čaj. „Tak čo, páči sa ti u mňa„, spýtal sa. Súhlasne prikývla. Prečo nie. Izba bola na „chlapa„ naozaj obdivuhodná. V drese nebol nahromadený špinavý riad, dokonca ani na policiach nebolo vidieť žiaden prach. Vyzeralo to, že byt ktosi pravidelne upratuje. „Kedy ma zoberieš predstaviť tvojim rodičom? Rád by som spoznal tvoju rodinu,„ znenazdajky sa opýtal Ivan. Nečakala takúto žiadosť. Myslela si, že na takéto stretnutie je ešte dosť času. Aj mu to povedala, no on nesúhlasil. Vraj by chcel spoznať otca, matku i sestru, o ktorej mu dosť často rozprávala. „Mama, môžem na túto nedeľu pozvať svojho chlapca,„ spýtala sa nesmelo. Tá ju však objala okolo krku a radostne súhlasila. Dohodli sa na slávnostnom menu, pričom Lucka prezradila, čo má Ivan najradšej. Išlo o klasiku. Hovädziu polievku s rezancami a bravčový rezeň so zemiakovým šalátom. „To si si našla čo za trpáka,„ zvozila ju Viera, len čo Ivan prekročil v nedeľu prah ich bytu. Ani nestačila zaprotestovať. Pri stole však Viera robila všetko preto, aby upútala jeho pozornosť. Rozprávala o histórii, zamerala sa najmä na obdobie Kleopatry, Cézara a Antónia. Ivan jej vďačne odpovedal na otázky, ktoré mu kládla. Zdalo sa, že ju zaujal. Po jeho odchode sa usmievala a pospevovala si, čo sa nikomu z rodiny nezdalo normálne. Väčšinou sa uchyľovala k svojej vani. Lucku vyslala firma, v ktorej pracovala, na dvojtýždňové školenie. Keď sa vrátila, jej prvé kroky smerovali do bytu jej milého. Už keď otvorila dvere, zacítila vôňu obľúbeného parfému jej sestry. Z kúpeľne začula chichot. Patril mužovi, ktorého milovala a sestre, ktorej dovtedy bezvýhradne dôverovala.
Iveta Hažíková