ončení uplynulého súťažného ročníka štvrtoligové mužstvo Polomu Raková zostúpilo o súťaž nižšie, do V. ligy. O jeho účinkovaní v práve sa skončenej jesennej časti súťaže sme sa porozprávali s trénerom Vladislavom Brisudom (na snímke).
Aké ciele ste si v klube postavili pred začiatkom súťaže a čo sa vám z nich podarilo splniť?
Po nie moc príjemnom minulom ročníku, keď družstvo vypadlo zo IV. ligy, bolo hlavným a najdôležitejším cieľom skonsolidovať kolektív hráčov. Ďalej to bola snaha opäť získať stratenú dôveru fanúšikov rakovského futbalu a dostať ich späť na štadión. Tento druhý cieľ sa nám splniť podarilo, diváci opäť v hojnom počte navštevujú naše zápasy a tí skalní dokonca cestujú aj na stretnutia vonku. K otázke konsolidácie mužstva môžem povedať, že prípravu sme začínali s 25 členným kádrom, do ktorého sa vrátilo aj niekoľko tých, čo mali v úmysle s futbalom skončiť. Lenže na posledný jesenný majstrovský zápas už cestovalo iba 13 hráčov, čo svedčí o tom, že úlohu sa nám splniť nepodarilo. V tejto súvislosti ma najviac mrzí nešťastné zranenie Golisa, v zápase s Rajcom, po ktorom musel zanechať aktívnu činnosť.
Mohli by ste v krátkosti zhodnotiť prvú polovicu súťaže podľa jednotlivých zápasov?
Spokojný som predovšetkým so zápasmi na domácom ihrisku, pravda okrem dvoch remíz. Tu však ale musím konštatovať, že nie je remíza ako remíza. Tú s Tepličkou môžem hodnotiť kladne. Obe mužstvá sa prezentovali kvalitným futbalom, vypracovali si šance, ale ani na jednej strane nepadol gól. Naopak zápas s Nezbudskou Lúčkou bol z hľadiska nášho výkonu hádam najhorším pod mojim vedením, vrátane prípravných stretnutí. Dokonca si dovolím tvrdiť, že hráči hrali horšie ako v Lietavskej Lúčke, kde sme prehrali 1:4. Jednoznačne najlepší zápas videli domáci diváci ten s Rudinskou. Padol v ňom síce iba jeden gól, ale obe mužstvá podali vrcholné výkony.
Ako bude prebiehať príprava na jarnú odvetnú časť súťaže?
Mali by sme začať niekedy koncom januára 2003. Trénovať by sme mali 3 až 4 krát do týždňa. Malo by to byť v piatok, sobotu a nedeľu. Snažíme sa zabezpečiť, aby mohol byť tréning aj v utorok. Zo začiatku sa zameriame predovšetkým na kondičnú stránku, ktorá je v mužstve slabinou. Bolo to poznať v jesenných zápasoch, kedy hráčom postupne s odohraným časom odchádzali aj sily. V ďalšej časti sa budeme venovať technike a nácviku streľby, lebo gólov strelených našimi hráčmi bolo v jeseni žalostne málo.
Ktorých súperov považujete za prijateľných a ktorých naopak?
V súťaži sú družstvá, ktoré hrajú na špičkovej úrovni. Patria medzi ne: Rudinská, Lietavská Lúčka, potom Teplička a KNM B – Povina. Medzi ne môžem zaradiť aj Starú Bystricu, ktorá hlavne proti nám zahrala vynikajúco. Tento zápas mi veľmi pripomínal naše domáce, keď si mužstvo dokáže vytvoriť veľký tlak, ale gól dať nedokáže. Za nepríjemné môžem považovať niektoré mužstvá zo spodnej časti tabuľky. Družstvá ako Nezbudská Lúčka či Skalité sú nepríjemným súperom hlavne v domácom prostredí.
Uvažujete o nejakom posilnení mužstva?
Určite, každý z nás trénerov by vo svojom mužstve rád videl dobrého koncového hráča. Znamená to, že sa zameriame predovšetkým na útočníkov, ktorí dokážu dávať góly. Toto je problém nielen nášho mužstva ale celého slovenského futbalu. Preto to vôbec nebude ľahká úloha. Chceme sa poobzerať aj po nejakých hráčoch do zálohy.
Na záver sa opýtam. Aké konečné umiestnenie by po skončení súťaže bolo pre vás úspechom?
Úspech by pravdaže bolo umiestnenie v hornej polovici konečnej tabuľky. Ôsme miesto po jeseni nezodpovedá kvalitám hráčov nášho mužstva. Podľa môjho názoru po prvej časti súťaže sme mali atakovať tak 5. miesto. Po zimnej príprave, v ktorej verím že si hráči dostatočne zlepšia kondíciu a získajú streleckú potenciu, mali by sme „mútiť vodu„ niekde okolo 3. miesta.
Za rozhovor poďakoval: (gm).
Foto: autor.