Vplyv polohy výhonka na jeho rast
Na rast výhonka a konára vôbec má veľký vplyv poloha, v ktorej rastie. Najbujnejšie rastie ten výhonok (alebo konár), ktorý rastie v zvislej polohe. Čím je konár odklonený od zvislej polohy, teda čím viac sa blíži k vodorovnej polohe, tým menej rastie do dĺžky a okrem toho sa po celej jeho dĺžke prebúdzajú púčiky, z ktorých by pri zvislej polohe väčšina zostala neprebudených. Najviac sa prebúdzajú púčiky na strane obrátenej k oblohe, menej na bočných stranách a na strane obrátenej k zemi sa spravidla ani nezobudia. Keď je výhonok (alebo konár) ohnutý do oblúka, rast do dĺžky sa prakticky zastaví a začínajú bujne rásť výhonky v najvyššej časti oblúka. Z uvedeného vidíme, že vyviazaním výhonka alebo konára do dĺžky, ale aj vývoj bočného obrastu. Keďže intenzita rastu súvisí s rodivosťou stromu, musí mať poloha konára priamu súvislosť aj s rodivosťou. Zmienim sa o tom podrobnejšie v ďalšej časti.
Vplyv polohy výhonka na rodivosť
Poloha výhonka ako aj celého konára v značnej miere ovplyvňuje nielen rast, ale aj rodivosť ovocného stromu. Všeobecne možno povedať, že v polohe, ktorá je výhodná pre rast do dĺžky (sviecovite vzpriamená-zvislá poloha), sú najmenej priaznivé podmienky pre rodivosť. Naproti tomu v polohe, ktorá je menej výhodná pre rast do dĺžky (vodorovná, príp. previsnutá – oblúk), sú najpriaznivejšie podmienky pre rodivosť a čím bližšie k vodorovnej polohe sa konár alebo výhonok nachádza, tým skôr a viac rodí. Výhonky ohnuté do oblúkov rodia najskôr, a to najmä v spodnej časti oblúka, ktorá však po zarodení pomerne rýchle odumiera. Odumretú časť však možno ľahko obnoviť využitím výhonka, ktorý zákonite vyrastá z najvyššej časti oblúka.
Čas a spôsob nakláňania a ohýbania
výhonkov
I keď čas diferenciácie púčikov závisí od viacerých činiteľov (kultivar, podpník, agrotechnika, tepelné podmienky, vlahové pomery atď.), ako aj od umierania púčika na strome, letorasty, ktoré majú v budúcom roku priniesť úrodu, musíme dať do vodorovnej polohy alebo ohnúť už do polovice júla. Čím neskoršie po tomto termíne letorast ohneme, tým je menšia pravdepodobnosť, že týmto zásahom diferenciáciu ovplyvníme. Ohýbať môžeme nielen letorasty, ale aj vlaňajšie jednoročné výhonky. Najvhodnejší čas na ohýbanie jednoročných výhonkov a viacročných konárov je obdobie po napučení púčikov, teda v čase, keď už prúdi miazga. V tomto období sú výhonky a konáre dosť pružné, takže sa tak často nelámu. Odlomeniu najlepšie predídeme tak, že výhonok pri báze odspodu pridržiavame palcom ľavej ruky. Pravou rukou výhonok súčasne nakláňame vždy viac a viac do vodorovnej polohy, až ho nakoniec v žiadúcej polohe vyviažeme. Obdobne postupujeme aj pri konároch. Na týchto na jar ohnutých výhonkoch sa púčiky diferencujú v tom istom období ako na letorastoch ohnutých v lete. Teda jarné ohýbanie výhonkov nevplýva na úrodu v tom istom roku. Nakláňané a do oblúkov ohýbané výhonky neskracujeme ani pred, ani po ich vyviazaní. Na upevnenie výhonkov v žiaducej polohe využívame rozličný materiál, ohýbadlá, kolíky alebo budujeme drôtené konštrukcie. Emil MASLÍK
tajomník OV SZZ