kysuckých obcí síce zavítal ešte pred plánovaným termínom, no niekde sa ešte vôbec neukázal. V ostatných rokoch je trochu nedisciplinovaný, pricvála, kedy sa mu zachce. Uhádli ste, reč je o svätom Martinovi. Očakávali sme ho, samozrejme na bielom koni. Tým koňom máme na mysli snehovú nádielku, ktorú za starých dobrých čias zvykol so sebou prinášať. Ale ako sme už boli spomenuli, svoje povinnosti má Martin takpovediac „na háku„ a plní si ich ako sa mu zachce. Spolu s prírodou sú popletení aj nositelia ľudových pranostík a tradícií. K novembru sa odpradávna viažu priadky. Začínali sa od 1. novembra a trvali do konca fašiangov. Dievčatá, ktoré na ne chodievali, mali najmenej 15 rokov a po prvýkrát prišli nie vtedy, keď sa im chcelo, ale keď ich vypýtali staršie kamarátky. Na priadkach bol čas nielen na prácu, ale aj na zábavu. Dievčatá priadli hneď zvečera, keď boli čulé. Driemoty potom premáhali rozprávaním tajomných príbehov a ospalosť úplne prešla, keď prišli mládenci. Tí zvykli chodiť v takzvané dievocké dni, ktorými boli utorok a štvrtok. V niektorých oblastiach zavítali medzi priadky aj v iné dni, no nikdy vraj nie v piatok. Inde zas platil zákaz pre ženy, ktoré nemohli priasť vo štvrtok a v sobotu, lebo by im vraj počas letných prác začali hnisať prsty. Nuž, časy sa menia a naše zvyky s ním. Namiesto nás pradú stroje a príležitostí na stretnutia, akými boli aj priadky, máme čoraz menej. Čoskoro sa polia zabelejú. Nastanú dlhé zimné večery a veselé priadky našich starých materí nahradí televízny program. Dozvieme sa síce viac užitočných a dôležitejších informácií ako oni vtedy, ale zábavy a tepla aj uprostred treskúcej zimy zažijeme určite menej. (ih)