kom sojčie pierko. Najskôr som bol prekvapený, čo vlastne u mňa robí, ale keď som videl, že má poriadne pod čapicou, ba vlastne pod tým klobúkom, pochopil som. Brko si vyšiel do lesa na prechádzku a do ruksaka si nabalil aj fľaštičku. Bola dosť zima, takže asi onú fľaštičku trúnku strovil a ten ho, zbojník jeden, poriadne omámil. Nuž, hľadal spriaznenú dušu. Zavolal som ho do letnej kuchyne, reku, dáme si po kalíšku tej mojej pálanky. Poľovník sa pri nej rozrečnil. Posťažoval si, že dnes strelil diviaka, ktorého prenasleduje už dosť dlho, ale asi ho zle trafil, pretože diviak mu ušiel za kopec. Pre tú čierne potvoru teraz smútil, bolo mu nanič.
Kým sme si v tej letnej kuchyni upíjali, poľovník Brko mi porozprával príbeh, s ktorým ho kedysi oboznámil jeho kamarát a tomu kamarátovi ho zasa pošuškal nejaký vyslúžili železničiar... Nuž a tento starý železničiar, to keď bol ešte len ucho, chodieval na obchôdzky po trati a kontroloval koľajnice. Takú koľajnicu dokáže podmyť lejak, alebo sa môže na nej uvoľniť šrauba. Ako si tak kráča po podvaloch, vidí, že sa oproti nemu rúti vlak. Mrkne na hodinky – áno, áno, je to nákladiak a ide smerom na Žilinu. Železničiar sa postavil na okraj násypu a čakal, kým vlak okolo neho neprefrčí. Už bol blízko, jasne sa za prednými sklami lokomotívy črtali obrysy rušňovodiča, keď sa zrazu voľačo pohlo na koľajniciach. Zjavilo sa to rovno pred lokomotívou. Srna, cez trať naozaj prebehovala srna! Železničiar stŕpol. Mlčky sledoval mohutný skok zvieraťa... Neskoro! Pravý bok oceľového monštra zachytil krehké telo srny a odhodil ho do priekopy pod násypom.
Železničiar sa ešte dlho nemohol z miesta pohnúť. Až teraz si uvedomil, že ho rušňovodič zdravil, no on mu pozdrav neopätoval. Naozaj bol v šoku. Konečne sa spamätal. Rozbehol sa k miestu zrážky. Dolu v tráve pod traťou ležala srna. Oči jej zmeraveli, telo znehybnelo. Bola mŕtva. Železničiar nelenil a zatiahol ju k neďalekému lesu. Tu ju stiahol z kože a vypitval. Všetky zbytočnosti s vnútornosťami zahrabal prsťou a navrch položil práchnivé pne. Doma pripravil hostinu. Doďaleka vtedy v dedine rozvoniaval srnčí guláš.
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
