ast a rodivosť regulovať do takej miery, že hlboký zmladzovací rez nemusíme uplatniť ani pri starých stromoch. Keď sme však pri strome dôsledne neuplatnili udržovací rez, alebo aj v dôsledku ďalších okolností (nedostatočná agrotechnika, výživa, ochrana a pod.), dostáva sa do štádia, v ktorom už nevytvára nijaké, alebo len veľmi slabé prírastky, nasadzuje nadmerné množstvo plodov, ovocie je podradné a strom trpí chorobami i škodcami.
V takomto prípade sa pokusíme najprv zlepšiť agrotechniku, výživu a ochranu. Keď to nepomôže, prikročíme k zmladzovaciemu rezu. Zmladzujeme pritom na štvorročné až päťročné drevo i hlbšie. Pri zmladzovaní na päťročné drevo odstraňujeme z konára to, čo narástlo za posledné štyri roky, pri zmladzovaní na štvorročné drevo odstraňujeme to, čo narástlo za posledné tri roky.
Pri menej hlbokom reze sa rodivosť stromu neprerušuje, ale aj účinok rezu je kratší, a naopak, s pribúdajúcou hĺbkou rezu sa predlžuje účinok zmladenia pri súčasnom prerušení rodivosti. Veľmi staré stromy nezmladzujeme. Konáre vo vrchnej časti koruny majú výhodnejšie postavenie a preto ich môžeme rezať hlbšie. V spodnej časti koruny rastú spravidla slabšie, preto ich skracujeme menej. Aj ťažké konáre, ktoré zmladzujeme vo vrchnej časti, majú mať vodorovnejšiu plochu a na spodných konároch zvislejšiu polohu. Ťažné konáre sú tie, ktoré sú v blízkosti rany po odrezaní vrchnej časti konára. Ich úlohou je zabezpečiť pokračovanie rastu konára a „ťahať„ k rane výživné látky, aby sa čím skôr zahojila.
Prestarnuté stromy majú konáre v spodnej časti „vyholené“, a preto pri hlbšom zmladení je pri nich nebezpečenstvo, že strom z ponechanej časti nevyženie dostatok výhonkov a v dôsledku malej asimilačnej plochy sa zadusí. Preto druhy, ktoré majú nedostatok náhradných púčikov (kostkoviny), sa doporúča zmladzovať najprv miernejšie a až po vyhnaní vlkov zmladiť hlbšie, na vyhnané vlky. Z týchto vlkov vypestujeme v ďalších rokoch nové konáre. Najmenšie nebezpečenstvo zadusenia stromu v dôsledku hlbokého zmladzovania je pri hruškách.
Pri každom zmladzovaní musíme pamätať na ponechanie ťažných konárov, aby nenastal veľký nedostatok asimilačnej plochy. Z tých istých príčin neodstraňujeme ani novo vyrastajúce nadbytočné výhonky. Na starých stromoch sa odporúča nechať v prvom roku po zmladení všetky novo vyrastajúce výhonky. Pri reze výhonkov na novo vypestovaných konároch postupujeme obdobne ako pri výchovnom reze mladých stromčekov. Výhonky však skracujeme mierne, a to najmä vo vrchnej časti koruny, kde narastú najdlhšie. Slabšie výhonky v spodnej časti koruny a všetky výhonky rastúce v šikmej polohe podľa možnosti neskracujeme, lebo ich skracovaním by sme len podporovali rast dreva na úkor rodivosti.
V pokročilom životnom období stromy na vyholených spodných častiach kostrových konárov vytvárajú hrubé výhonky, tzv. „Vlky„, ktoré sa nemajú všetky odstraňovať. Skracovaním týchto výhonkov môžeme v korune doplniť alebo nahradiť niektoré konáre a zaplniť prázdne miesta. Pri zmladzovaní korún stromov sú takéto mladé konáre vypestované z vlkov veľmi cenné.Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca
