v, ale aj ľudí osobne, ktorí sa nám zdôverujú so svojimi problémami, názormi a žiadajú od nás pomoc. Niektorí chcú byť anonymní, iní sa prídu takpovediac vykričať – uľaviť si. Máme záujem písať objektívne a nezavádzať našich čitateľov. Uplynulý týždeň skončili XX. Hálkove lekárske dni. V Kultúrnom dome v Čadci sa zišli odborní lekári z oblasti pediatrie, aby si vymenili skúsenosti a poradili sa, ako postupovať pri rôznych ochoreniach detí. Vládla tu skutočne dobrá pracovná atmosféra. Treba však jedným dychom povedať, že sú aj občania, ktorí vidia prácu lekárov i vedenia nemocnice v inom, mierne povedané zlom svetle. Určite nie je na škodu povedať svoj názor, ale tiež je dobré presvedčiť sa, či je to naozaj tak. V súčasnej ekonomickej situácii ktorá je na Slovensku, sa nie je čo diviť, keď šikovní a odborne fundovaní lekári odchádzajú za lepšími podmienkami. Myslím si, že každý z nás by nebol nadšený, keď z firmy odíde spoľahlivý a kvalitný zamestnanec. Či už ide o súkromnú firmu alebo štátny podnik. Zvlášť keď sa pracovníkovi umožní zvýšiť si kvalifikáciu, dať mu možnosť odborne napredovať. Ako povedal riaditeľ nemocnice v Čadci MUDr. Jozef Valko, ich inštitúcia poskytla viacerým mladým lekárom príležitosť zdokonaliť sa vo svojom „fachu„ a odmenou pre vedenie nemocnice bol odchod do zahraničia (Čiech), prípadne do susedných okresov. Chápem pacientov, ktorým lekári či lekárky pomohli. Ťažko znášajú, že ich ošetrujúci lekár (ka) odchádza a hľadá vinu len v niekom inom. Zdravotníctvo má dlhy a veľa nemocníc má starosti s prevádzkou. Ťažko to ovplyvní riaditeľ, alebo niekto iný. Dôvod je niekedy taký, o ktorom odchádzajúci nechcú hovoriť. Prečo však hľadajú lepšie podmienky, je jasné. Stačilo by niekedy málo. Menej emotívnych vystúpení a viac reálneho pohľadu na celý problém. Ušetríme si zdravie a nebudeme rozširovať vášne.
Vladimír Kollár
