ciálnej základnej školy v Čadci
Čadca – Zanietený propagátor rodných Kysúc, autor stoviek prekrásnych a vzácnych snímok z prírody. Je známy nielen doma, ale aj v zahraničí. Publikuje v populárnych a odborných materiáloch na vysokej technickej a umeleckej úrovni. To je Dr. Jaroslav Velička. Rodák z Vysokej nad Kysucou, v súčasnosti pôsobí ako riaditeľ ŠZŠ v Čadci. Je to skúsený a odborne fundovaný pedagóg, ktorý sa stará o výchovu a vzdelávanie zdravotne postihnutých detí. Kysucký ornitológ a ochranca prírody, akých je málo.
Popri náročnej práci v škole, ktorá trvalo dosahuje výborné výsledky, ste „zaľúbený„ do kysuckej prírody...
Chcem sprístupniť krásy a hodnoty tohto môjho rodného kraja. Človeka ktorý tu žije a vidí život trochu inými očami. Kysuce vnímam komplexne so všetkými kladmi aj zápormi, ktoré majú. V kysuckej prírode sú krásy raritné – obrovské. Rozhodol som sa, že len rozprávať o tom nestačí. Dôležitý je aj obraz, ako dokument tých artefaktov, ktoré sú tu. Mám záujem presvedčiť ľudí, že mnoho vecí, tu jednoducho je. Kysucká príroda naozaj skrýva v sebe neobyčajné tajomstvá.
Fascinujúce sú napríklad kamenné gule. To je skutočne rarita.
Donedávna sa písalo o Kysuciach, že nie sú po geologickej stránke nejako zvlášť zaujímavé. Hovorilo sa, že patríme do flyšového pásma, čo je z hľadiska geológie len málo zaujímavé. Tieto kamenné gule sú tak raritné, že takéto niečo nenájdete ani v Alpách, Himalájach, či domácich veľhorách – Tatrách. Som hrdý, že to tu máme a rozhodol som sa, že to zmapujem a zdokumentujem v materiáli „Kysuce„, ktoré sme vydali spoločne so Združením turizmu – región Kysuce. Od obálky počnúc som im v tomto materiáli venoval značný priestor. Aj zásluhou tejto publikácie sa nám podarilo prilákať množstvo turistov nielen zo Slovenska.
Táto lokalita pokiaľ viem je chránená. Je to pravda?
Deje sa tak v tomto čase. Budujeme tam panel. Ochranári prírody zriadili náučný chodník, aby sa turisti, ktorí tam prídu, mohli dostať priamo ku kamenným guliam, ktoré doteraz boli veľmi ťažko prístupné. Som autorom týchto náučných chodníkov. V minulosti som už na podobnom projekte pracoval. Išlo o Súľovské skaly. Náučný chodník, ktorý som pre túto oblasť robil, bol istý čas vystavený aj na celosvetovej konferencii v Bratislave a následne na Agrokomplexe v Nitre. Urobil som aj náučný chodník na Veľkú Raču, ktorý bol medzi odbornými kruhmi vysoko hodnotený.
O vašu prácu je záujem vo viacerých odborných firmách, a k spolupráci vás vyzývajú aj iní renomovaní autori. Je to tak?
Áno, je to naozaj tak, ako hovoríte. Ide o propagáciu Kysúc nielen v oblasti prírody, ale aj v iných oblastiach. Výborne sa mi spolupracovalo s profesorom Viliamom Judákom, rodákom z Harvelky. Robil som s ním prvú publikáciu o Riečnici s názvom „Moja rodná“. Text pamätnice spracoval Dr. Rudolf Gerát. Je toho naozaj veľa, čo som už urobil a spracoval.
Čo pripravujete v súčasnosti?
Z histórie sa pripravuje veľmi zaujímavé dielko Mgr. Jána Podmanického, ktorý dal tejto práci názov Za oponou kysuckých dejín. V tomto dielku zhŕňa niektoré aspekty z obdobia, ktoré ešte nebolo odprezentované. Požiadal ma o spoluprácu a rád som mu vyhovel. Do konca novembra by malo byť v tlači a následne aj medzi čitateľmi. Práve teraz sa pripravuje publikácia o meste Čadca. Je to dosť veľký a náročný projekt. Celá publikácia bude zameraná na rozvoj turizmu a cestovného ruchu. Knihu chceme riešiť pocitovo, aby ten vizuál bol dobrý a turistov svojim spôsobom nadchol. Aj Čadca má čo ponúknuť. Verím, že kniha bude mať úspech. V tlači je už obálka pre Euroregión , propagačné materiály, pohľadnice miest a obcí slovenskej časti. Chceme ukázať, že sme v porovnaní s Českou republikou a Poľskom naozaj najlepší. S básnikom Petrom Kubicom pripravujeme vydanie zbierky Kysucké sonety, ktorá by mala vyjsť ešte v tomto roku.
Kde beriete inšpiráciu pre svoju pozoruhodnú prácu?
Lokálpatriotizmus ktorý ku Kysuciam mám, ma motivuje tým správnym spôsobom. Strávil som nekonečné hodiny na stromoch pri filmovaní, keď som sledoval napríklad zver. Musel som sa naučiť aj fotografovať z lietadla a všetko, čo som odfotil, som odložil. Neskôr som si uvedomil, že je to škoda mať to niekde v pohodené v priečinku stola. Nielen vo Vysokých Tatrách lietajú orly, nielen na Orave sú medvede. Na Kysuciach žijú aj iné vzácne exempláre. To všetko chcem ľuďom ukázať a podeliť sa s nimi o tieto hodnoty.
Dr. Jaroslav Velička je vzácny človek a výborný rozprávač. Dalo by sa ho počúvať celé hodiny. Žiaľ jeho aj moja časová tieseň nám neumožnila zotrvať v dlhšom rozhovore. Možno niekedy nabudúce. Takých ornitológov a ochrancov prírody Kysuce potrebujú. A nielen tento, ako sa zvykne hovoriť bohom zabudnutý kraj, ale celé Slovensko.
Vladimír Kollár
