Mária Šutvajová sa narodila 8. novembra 1874 v oravskej Lehôte Štefanovi Šuttvayovi. a Janke rodenej Ďaďovej. (Gramatické rozdiely v menách spôsobujú dobové záznamy v rodných listoch, kedy si zapisovatelia nerobili starosti s tým, či meno zapíšu latinsky, maďarsky alebo slovensky. Všetky ostatné úradné dokumenty uvádzajú Máriu Šutvayovú už len s ypsilonom) Dňa 2. novembra 1907 sa vydala do Čadce za Ondreja Mravca, pekárskeho pomocníka, narodeného 11. augusta 1880 v Rakovej. Bol synom Andreasa Mravca a Anny rodenej Rebrošovej. V rodine sa tradovalo, že vždy jeden syn, väčšinou prvorodený, bol Andrej alebo Ondrej. Dnes máme rodnými listami doloženú už ôsmu generáciu Andrejov. Keď sa vydávala, slúžila ako kuchárka u nitrianskeho biskupa, ktorý jej dal aj výbavu. Žiaľ nezachovalo sa z nej – teda z textilu, vzácneho jemného čínskeho porcelánu a rozsiahleho strieborného servisu nič, len jedna dezertná lyžička.
Spolu mali štyri deti, troch chlapcov a jedno dievča. Napriek tomu že boli chudobní, zaistili všetkým deťom na tú dobu dobré postavenie. Najstarší Gejza Anton bol vojenským pilotom, mladší Ondrej bol policajt na bratislavskom Policajnom prezídiu, Mária bola krajčírka a najmladší Jozef, môj otec, maturoval na Obchodnej akadémii v Žiline.
O tom, že život píše neuveriteľnejšie príbehy ako najlepší spisovateľ, svedčí napríklad osud najstaršieho syna Gejzu Antona Mravca.
Narodil sa 15. januára 1908 v Čadci. Školské vysvedčenia dokazujú, že bol výborným žiakom. Popri samých jednotkách sa objavuje len sólová dvojka zo zemepisu. Do učenia išiel až do Bratislavy. Zachované Vysvedčenia spôsobilosti č. 5080 vystavené skúšobným komisárom ing. Schneiderom v Bratislave 11. februára 1928 potvrdzuje, že sa vyučil v tamojšej továrni na kyselinu uhličitú u Jozefa Eichenwalda. Domov sa už nevrátil, ale nastúpil k vojenskému letectvu do Prostějova. Zaradený bol do Leteckého pluku 3 generála letca Milana Rastislava Štefánika, ktorého duch a tradícia boli v posádke priam posvätné.
Ako všetci synovia Márie Šutvayovej, aj Gejza bol náruživým fotografom. V rodinnom archíve je uchovávané veľké množstvo fotografií jeho kamarátov a kolegov – letcov, či už jednotlivo, alebo skupinové zábery pred lietadlom. Časté sú aj poznámky písané jeho rukou na rube fotografií, kedy a kde dotyčný pilot zahynul. Raz, keď som bola ešte malá, sme si prezerali s tetou Marínou tieto staré fotografie. Chvíľu ostala potichu a potom povedala: „Jeden z nich je Štefánikov vrah. Niekedy vám ukážem ktorý.„ Žiaľ, už nám ho neukáže. Prešiel voľajaký čas, fotografie sa dlhšie neprezerali, my sme aj zabudli na jej prísľub. A teta umrela. Túto informáciu si zobrala so sebou. Okrem týchto fotografií sa v rodine s priam pietnou úctou brala do rúk iná snímka – generál Štefánik niekoľko hodín po smrti. Dnes už nevieme presne, či je to originál z archívu Masarykovej leteckej ligy, alebo čo je pravdepodobnejšie, je to fotografia takéhoto originálu z archívu. Ako väčšina vtedajších letcov, ani Gejzovi nebol dopriatý dlhý život. Zahynul spolu so svojím veliteľom 2. mája 1933 pri nácviku leteckej prehliadky poriadanej každoročne v deň zostrelu Milana Rastislava Štefánika. Mal len dvadsaťpäť rokov. V Nitre sa konala veľkolepá rozlúčka s oboma pilotmi, o čom svedčia dobové zábery. O deň nato sa konal pohreb Gejzu v Čadci. Uložený je v starej časti mestského cintorína. Pomník zdobil okrúhly mosadzný letecký znak, ten však vandali koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia ukradli. Kysucké hlasy 16. mája 1933 uverejnili parte oznamujúce tragickú smrť svojho čadčianskeho rodáka.
Gejza Anton Mravec bol prvým profesionálnym letcom pochádzajúcim z Kysúc. V žiadnych análoch sa však táto skutočnosť nikdy nespomenula. Doma asi naozaj nik nemôže byť prorokom!
Tonka Kasajová
Foto: archív autorky
