štábu, ktorý mali Zikmund a Hanzelka. Tí dvaja dokumentaristi pochodili takmer celý svet a nakrútili množstvo zaujímavých dokumentárnych filmov. Mali možnosť spoznať kultúru iných národov, ich zvyky, obyčaje. Každý národ má svoju minulosť a odborníci v tejto oblasti ho vedia bezpečne zaradiť do určitej etnickej skupiny. Náš slovenský národ patrí medzi Slovanov. Máme svoju minulosť, kultúru a najmä, čo rezonuje v poslednom období, svoju hrdosť. Aj keď národniari vo voľbách prepadli, to že sme Slováci, nezaprieme. Najmä v klebetách a ohováraní druhých ľudí sme majstri. Keby sme toto umenie dokázali využiť v iných veciach, dnes by bolo Slovensko (možno) naozaj druhým Švajčiarskom. Mnohí ľudia vedia s určitosťou, kto s kým spáva, kto kde koho okradol, ako si ten dobre žije, lebo...Keď už nič iné nevieme, toto ovládame dokonale. Treba sa však pozrieť aj na druhú stranu mince. O druhých rozprávať je dovolené, len sa nesmieme spomenúť niekoho z kritizujúcich. To je hneď oheň na streche. Stačí maličkosť. Ak sa zastanete osoby, ktorá je na „pretrase„, a poviete, že netreba hovoriť o niekom, kto tu nie je, dohrali ste. Stanete sa nepriateľom, zlým človekom, skrátka takým, akým je dotyčný človek, o ktorom sa hovorí. Dobre by bolo, keby sme si všetci uvedomili, že prv, kým začneme hovoriť o susedovi alebo niekom inom, skúsme si „pozametať pred vlastným prahom„. A nemali by sme zabúdať na starú ľudovú múdrosť, že čo ťa nepáli – nehas! (vk)