í funkcionári po tridsiatich rokoch organizovaného šachu v Čadci. Táto kráľovská hra patrí medzi športy, ktorú štát absolútne nedotuje. V minulosti všetky šachové oddiely dostávali finančné i materiálne príspevky prostredníctvom telovýchovných jednôt. Tieto výhody využívali aj funkcionári v Čadci a preto mohli šachisti hrávať najvyššiu súťaž, Slovenskú národnú ligu. Jeden rok, po reorganizácii, hrávali dokonca extraligu. V tom čase už žiadne dotácie od štátu neexistovali. Táto skutočnosť spôsobila, že naši odchovanci začali odchádzať do lepšie situovaných oddielov. Pri snahe získať aké také finančné prostriedky od miestnych podnikateľov, sa najčastejšie stretávame s frázou: „Nemám – nedám„. Aj tí finančne najsilnejší podnikatelia sú pre šachových činovníkov nedobytnou baštou. Jednoducho sú „majstrami„ vo výhovorkách. Mesto Čadca, ktorého morálnou povinnosťou by mala byť podpora športu, predovšetkým na poli práce s mládežou, je bez akýchkoľvek možností poskytnúť pomoc. Slovenský šachový zväz rozhodol, že juniori pôjdu na Majstrovstvá Európy i sveta, ale na náklady materských oddielov a rodičov hráčov. Šachový oddiel Caissa Čadca je pred začiatkom súťaží družstiev a nevedno, či vôbec budú môcť nastúpiť. Zhodou okolností, tento rok je aj rokom osláv 30. výročia založenia organizovaného šachu v meste a je možné, že namiesto osláv budeme smútiť nad zánikom oddielu. Funkcionári skutočne nevedia ako ďalej? Poraďte! (br)
