vá-Timrava, spisovateľka, dramatička, významná predstaviteľka neskorého realizmu. Jej otec, Pavel Slančík, bol spoluzakladateľom evanjelickým farárom. Ako nevydatá žena mala celý život existenčné problémy, pretože honoráre za tvorbu boli len symbolické. Jej prvá uverejnená poviedka Za koho ísť? ako aj mnoho ďalších nasledujúcich podávajú obraz vzťahu muža a ženy, netradične poňatý ako strata ilúzií naivného dievčaťa, resp. jeho zmierenie sa s realitou. V novelách z obdobia 1896-1900 Pomocník, Ťažké položenie, Nemilí a i. sa objavil už psychologicky prepracovaný typ hrdinky. Timravino tvorivé obdobie načas prerušila aféra okolo publikovanej novely Skúsenosť v Slovenských pohľadoch 1902, kde stvárnila zážitky zo svojho niekoľkomesačného pôsobenia v Dolnom Kubíne ako spoločníčka malomeštiackej vdovy Orzsághovej. Sarkasticky zobrazila pomery v národne orientovanej spoločnosti. Keďže jej analýza nebola zhovievavá ani k najvýznamnejším reprezentantom slovenskej literatúry Hviezdoslavovi (v novele vystupuje ako básnik Javor) a Vajanskému (v novele je premenovaný na Vilinského), dotkla sa najcitlivejšieho miesta národného organizmu. Táto otvorenosť bola všeobecne podaná ako subjektívne skresľovanie skutočnosti a redaktor Jozef Škultéty bol nútený pod nátlakom niektoré pasáže vynechať. Timrava načas rezignovala. Publikovať začala až o dva roky. Zomrela 27.11.1951.
3. októbra uplynie 240 rokov od narodenia filológa, osvieteneckého spisovateľa, prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny, Antona Bernoláka. Jazykovedný záujem rozvinul v bratislavskom generálnom seminári, kde bohoslovci vytvorili skupinky podľa národností. Medzi Slovákmi našiel priateľov, ktorí podporili úmysel vytvoriť pre slovenskú literatúru pevnú lingvistickú bázu s ustáleným gramatickým a pravopisným systémom. Riadil sa princípom, že slovenská spisovná reč má byť blízka hovorovému jazyku ľudu. Navrhuje fonetický pravopis a vychádza zo západoslovenského nárečia, keďže to sa vraj najviac podobalo so známou češtinou, navyše západné Slovensko v 17. a 18. storočí malo významnú politickú i hospodársku pozíciu s Bratislavou ako hlavným mestom a Trnavou ako kultúrnym centrom. Grammatica slavica mala svojím gramatickým systémom podoprieť novozavedený pravopis. V spolupráci s Jurajom Fándlym založil a viedol Slovenské učené tovarišstvo. Zomrel 15.1.1813.
9. októbra v roku 1907 sa narodil Rudo Brtáň, literárny historik, teoretik a kritik, slavista, prekladateľ, básnik, editor. Väčšinu jeho diela tvoria literárnohistorické práce, ktoré sú presýtené faktami a opierajú sa o dôkladný výskum prameňov. Zomrel 4.4.1998.
10. októbra uplynie 160 rokov od smrti spisovateľky, redaktorky, predstaviteľky prvej generácie realizmu v slovenskej literatúre, Terézie Vansovej. Narodila sa 18.4.1857. Jej spisovateľskú aktivitu od počiatku charakterizuje žánrová rozmanitosť. Snažila sa najmä čitateľkám predložiť prózu, ktorá by mohla konkurovať vtedy obľúbenému nemeckému a maďarskému čítaniu. So zámerom rešpektovať čitateľské očakávania prináša vo svojich textoch pikantné témy, napr. rozvrátené manželstvá, neveru, nemanželské deti, vraždy, nemoralizuje, ba dokonca potláča i národnú angažovanosť v prospech dobrodružného diela. Dodnes sú obľúbeným čítaním jej krátke prózy ako Julinkin prvý bál, Prsteň, Púť za šťastím a i., ktoré takmer etnograficky verne zachytávajú oblečenie, bývanie, spôsob života dedinskej inteligencie koncom 19. storočia. Svojrázny druh realistického dokumentarizmu reprezentujú jej obsiahle životopisné diela jej najbližších. Významná je aj Vansovej redakčná činnosť, redigovala prvý slovenský časopis pre ženy Dennica, ktorý vyformovala na otvorené a tolerantné periodikum, voči rozdielnym názorom, čím pomáhala otvoriť priestor Slovenskej moderne.
11. októbra si pripomíname 115. výročie narodenia Miloša Klimenta Mlynaroviča, básnika a prozaika. Od roku 1914 pôsobil v USA ako kňaz medzi slovenskými vysťahovalcami. Z jeho diela spomeniem básnické zbierky Boha hľadám a Zlatá koruna, z prozaickej tvorby Novely z americko-slovenského života, V tieni mrakodrapov a ďalšie. Zomrel 16.5.1971.
19. októbra uplynie 100 rokov od úmrtia Jána Mallého-Dusarova, novinára a editora. Narodil sa 26.8.1829. Vyštudoval filozofiu v Trnave a teológiu vo Viedni. Beletriou prispieval do časopisov Cyrill a Method, ktorý v roku 1850 založil s Jánom Palárikom, ďalej do Černokňažníka, Sokola a i. Systematicky sa venoval teórii žurnalistiky a množstvom fundovaných článkov ovplyvňoval jej vývin na Slovensku. Videl potrebu ľudovýchovnej a náučnej literatúry, preto vydával edície Mravno-zábavná knihovňa a Hospodársko-priemyselná knihovňa.
19. októbra v roku 1942 zomrel dramatik a divadelný kritik Peter Zvon, vlastným menom Vladimír Sýkora. Narodil sa 9.1.1913. Jeho dramatická prvotina sa nezachovala. Ďalšia hra, Tanec nad plačom, sa zaraďuje do vývinovo nosnej línie veršovaných drám.
21. októbra v roku 1922 sa narodil Ivan Kupec, básnik, esejista, prekladateľ. Pracoval ako novinár v mnohých denníkoch, potom ako šéfredaktor vydavateľstva Tatran, vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V období tzv. normalizácie dlhší čas nemohol publikovať vlastnú tvorbu. Naposledy pracoval vo vydavateľstve Mladé letá. Jeho prvé básnické zbierky sa nesú v duchu nadrealistickej poetiky. Z jeho básnickej tvorby spomeňme zbierky Podľa hviezd meniť masky, Nížinami výšinami, Mušľa, Vyzliekanie z hnevov, Hodina s anjelom, vyvrcholením jeho básnickej tvorby predstavujú Tieňohra a Kniha tieňov. Zomrel 15.5.1997.
21. októbra je tomu 25 rokov, čo zomrel jeden z najerudovanejších členov katolíckej moderny, básnik, teoretik, prekladateľ, Pavol Gašparovič Hlbina. Ako kňaz pôsobil určitú dobu aj v Kysuckom Novom Meste. Spolu s Rudolfom Dilongom je považovaný za vedúcu osobnosť katolíckej moderny. Publikoval v Slovenských pohľadoch, Eláne a v časopisoch katolíckej moderny Postup, Kultúra, Verbum, Prameň a Obroda. Písal recenzie a svojimi prekladmi voviedol do slovenskej literatúry európskych protagonistov moderných smerov. Z básnických zbierok, ktoré mu vyšli do roku 1947, si pripomeňme Začarovaný kruh, Cesta do raja, Harmonika, Dúha, Belasé výšiny, Mŕtve more, Mračná a Podobenstvá. Podobne ako nadrealisti po februári 1948 napriek formálnej vycizelovanosti verša skĺzol do literárneho schematizmu.
23. októbra v roku 1977 v Bratislave zomrel prozaik, scenárista, publicista, Ján Jonáš. Narodil sa 23.10.1919. Dlhé roky pôsobil ako dramaturg a scenárista v Československej televízií v Bratislave. Debutoval zbierkou čŕt a krátkych próz Zrnká vo vetre. Nasledovali romány z dedinského prostredia s tematikou tzv. budovania socializmu: Na úvrati, V znamení panny, Jedenáste prikázanie. (jm)
