ečítal vo vašom týždenníku, ktorý vyšiel dňa 24. 9. 2002. Istý pán v ňom vyjadril svoje neskrývané rozhorčenie nad dnešnou formou zábavy mladých ľudí, ktoré mal možnosť vidieť na nemenovanej diskotéke a takpovediac dal najavo svoje nepochopenie akcii, akou diskotéka nesporne je.
Minca má však aj druhú stranu. Fenomén diskotéky ako istej formy zábavy mladých ľudí nevznikol len tak z ničoho nič. Tejto forme zábavy predchádzali v našom regióne tanečné zábavy, ktorých sa iste zúčastnil i tento pisateľ. I on sa vtedy iste nechápavo pozeral na sediacich návštevníkov, ktorí, pre neho z nepochopiteľných dôvodov, krútili hlavami a sami seba sa pýtali, čo predstavujú tie „smiešne„ tanečné kreácie, ktoré mladí ľudia predvádzajú na tanečnom parkete. Je to však vývoj doby a treba si uvedomiť, že i valčík bol svojho času zakázaný tanec. V dnešnom strhujúcom tempe doby, kedy je od každého mladého človeka vyžadovaný v škole alebo na pracovisku maximálny pracovný efekt, môžu diskotéky ako formy zábavy predstavovať priestor, v ktorom sa zabúda na stres a zhon dňa, ktorí tak isto pociťujú títo mladí ľudia, ako ľudia v zrelom veku, dokonca niekedy i intenzívnejšie. Prečo sa teda neoddať strhujúcemu rytmu modernej hudby, ktorú každý deň počujú v televízii, rádiu dokonca i v nákupných centrách a malých obchodoch. Áno, existuje tu isté riziko náchylnosti, kedy si túto zábavu mladí ľudia (a nie len mladí!) mýlia s nejakou „alkoholickou siestou„, toto „pokušenie„ na nich čaká na každom kroku a záleží len na osobnosti každého z nich, ako sa s ním vysporiada.
Človek je tvor spoločenský a len na ňom záleží, aký druh spoločnosti a zábavy uprednostňuje. Preto nás nekarhajte a nezáviďte nám tú chvíľku eufórie s priateľmi – veď mi z toho vyrastieme a určite sa o pár rokov budeme pozerať na svet tými istými očami, ako vy teraz.
DJ Tono
