ažnejších chorôb jadrovín. Napáda väčšinou len zelené časti rastlín. Je to choroba, ktorá pre šírenie a infikovanie bezpodmienečne potrebuje na určitý čas mokrý povrch rastliny a určitú teplotu.
Choroba je v pokročilom štádiu prakticky neliečiteľná. Možno jej len predchádzať, prípadne jej rozvoj zastaviť, ale za súčasného zničenia napadnutej časti rastliny, a to len pri použití veľmi účinného prípravku. Slabšie prípravky sú účinné len preventívne alebo bránia ďalšiemu šíreniu choroby. Za vhodných poveternostných podmienok, teda za vlhkého počasia, musíme vždy rátať s možnou infekciou, pretože práve vtedy (v najväčšej miere na jar) je veľké množstvo chorobonosných spór v ovzduší. Je len na nás, či im doprajeme potrebný čas na to, aby mohli vniknúť do rastliny. Ak pozorovaním za pomoci teplomeru (dobre sa osvedčil minimálno-maximálny teplomer) porovnaním zistíme, že nestály podmienky pre vznik infekcie, musíme hneď postrekovať (najneskoršie do 24 hodín po uplynutí infekčného času), aby sme zabránili infekcii.
Inkubačné obdobie je počet dní potrebných na to, aby sa do rastliny vzniknutá infekcia prejavila navonok ako viditeľné škvrny. Závisí veľmi aj od teploty.
Preventívny postrek urobený pred príchodom vlhkého obdobia nám dáva určitú istotu, že infekcia nemôže vniknúť do postrekovaného listu. Odolnosť ochranného filmu proti dažďu však nie je obmedzená, dážď s výdatnosťou 25 mm ho úplne zmyje a my musíme novým postrekom ochranný film obnoviť. Pri určovaní intervalu postrekov berieme do úvahy aj rýchlosť narastania nových listov, ktoré by sme mali najmä v prvej polovici vegetácie, keď je predpoklad najväčšej infekcie, veľmi pozorne chrániť.
Chorobou najviac trpia stromy v uzavretých kotlinách, pri vodných plochách alebo pod lesom a v prehustených i zatienených výsadbách. Odolnosť kultivarov proti chorobe je veľmi rozdielna, no choroba napáda najmä kultivary s tenkou šupkou. Nejestvuje absolútne odolný kultivar. Mnohé trpia chrastavitosťou i múčnatkou, a to jednou z nich podľa práve jestvujúcich poveternostných podmienok.
Pri jabloniach napáda chrastavitosť letorasty v menšej miere, a to len pri silnej infekcii a prezimuje hlavne v odpadanom lístí. Naopak, pri hruškách vo veľkej miere infikuje práve letorosty, v týchto zväčša aj prezimujú a sú tu teda aj prvým zdrojom infekcie. Choroba sa prejavuje typicky popukanou kôrou alebo zoschnutými konármi. Pri jabloniach a hruškách najlepšie už na jeseň alebo veľmi skoro na jar (už vo februári) pohrabeme a skompostujeme lístie ako prvý možný zdroj infekcie. Pri jabloniach potom už môžeme uskutočniť ochranný preventívny postrek, prvý najlepšie v období pučenia. Pri hruškách by sme však mali pred týmto prvým postrekom urobiť ešte najmä pri napadnutých a veľmi náchylných kultivaroch preventívny rez silne napadnutých konárov (to platí aj pre silne napadnuté kultivary jabloní). Odrezané konáre treba spáliť. Pri nalievaní púčikov náchylné kultivary postrekujeme buď silnejším roztokom sírnych prípravkov, alebo veľmi účinnými meďnatými prípravkami. Potom bezpodmienečne postriekame stromy pred kvitnutím a po odkvitnutí, a keď je daždivé počasie striekame do kvetu. (Pwrizínom alebo Dithanom). Dôležité je, aby sme uchránili jadroviny pred touto chorobou najmä do konca júna, dokiaľ asi trvá najsilnejší jarný infekčný tlak. Pri zimných kultivaroch môže nastať infekcia plodov aj na jeseň.
Emil Maslík tajomník
OV SZZ Čadca
