iálnych služieb v Oščadnici konal tzv. Deň otvorených dverí. Stalo sa už tradíciou, že „duša„ tohoto zariadenia, jeho riaditeľka Anna Pošteková, so svojím kolektívom spolupracovníčok a spolupracovníkov pripraví takéto neformálne a milé posedenie dvakrát do roka. Hlavným účelom spomínaného posedenia je predovšetkým srdečne sa poďakovať všetkým dobrým ľuďom, ktorí akýmkoľvek spôsobom a formou prispeli na chod zariadenia, kde našli svoj domov deti i dospelí, ktorým nebolo dopriate žiť plnohodnotným životom. Druhým nemenej dôležitým aspektom je ukázať sponzorom, že ich dary boli účelovo využité a že nevyšli navnivoč. Ako príklad treba uviesť, že len v tomto roku bolo pre skvalitnenie života chovancov ústavu, podľa slov riaditeľky A. Poštekovej, preinvestovaných viac ako 900 tisíc korún. Od našej poslednej návštevy na jar tohoto roku to je aj vidieť. Veď v rámci projektu „Šťastné leto„ sa zrekonštruovala hospodárska budova, kde budú sprchy a sociálne zariadenia a na „zelenej lúke„ vyrástlo päť krásnych drevených zrubov, ktoré v letnom období budú slúžiť aj chovancom z iných ústavov podobného typu z celého Slovenska. Neodmysliteľnými návštevníkmi aj terajšieho Dňa otvorených dverí bola delegácia obyvateľov družobnej obce z Moravy, Bystřice nad Olší, ktorú viedla jej starostka pani Anna Konderlová a miestny evanjelický farár Wieslaw Szpak. Ďalej prišli pracovníci dvoch poľnohospodárskych družstiev z Nitrianskeho kraja, ktorí pre 140 chovancov ústavu pravidelne zabezpečujú čerstvú zeleninu a ovocie. Netreba opomenúť ani množstvo sponzorov, ktorí prispeli každý podľa svojich možností. O dobrú náladu sa postarali rôzne súbory svojimi vystúpeniami. Spomeniem napríklad malé i väčšie mažoretky zo ZŠ Čierne, Mateja Slivku, ktorý zahral na heligónke, spevácku skupinu zo Svrčinovca, žiakov a žiačky zo ZŠ Čierne – Vyšný koniec, či dychovú hudbu Bystřičanka z už spomínanej Bystřice nad Olší a ďalší. O žalúdky prítomných sa príkladne postarali miestne kuchárky, ktoré navarili vynikajúci guláš, napiekli chutné zemiakové placky a opiekli výbornú klobásu. Neformálne diskusie a zábava pokračovali až do neskorých odpoludňajších hodín a každý určite odišiel domov s pocitom, že pomohol tým, ktorí sami sebe pomôcť nemôžu. (jkk)
