otívov
Na začiatku bola kresba čekoslovenského dievčatka. Sedemročná Jitka Samková poslala Detskému fondu OSN UNICEF sklenú platňu s vlastnoručne nakreslenými postavičkami, aby sa odvďačila za dodávky mlieka, ktoré posielal UNICEF do vojnou zničeného Československa.
To bolo v roku 1949. Vtedy sa začala písať história pohľadníc a blahoželaní, ktoré dnes posielajú najmä k Vianociam a Novému roku svojim najbližším milióny ľudí. Stali sa takými známymi a populárnymi, že veľa ľudí aj u nás pozná Detský fond OSN najmä cez jeho pohľadnice a vďaka nim. Veľa ľudí ich kupuje preto, že sa im jednoducho páčia. Ešte viacerí preto, lebo chcú urobiť dobrú vec – zisk z predaja ide tým, ktorí to potrebujú – deťom na celom svete. Pretože UNICEF ako jediná agentúra OSN nie je financovaný z jej zdrojov, ale na rozvojové programy si sám zarába. Aj predajom vianočných a novoročných pohľadníc. Ročne si ich ľudia kúpia desiatky miliónov – len u nás sa ich napríklad v minulom roku predalo 650-tisíc, (v roku 1992 to bolo 137-tisíc).
PICASSO, CHAGALL
Kým sa pohľadnice dostanú tam kam patria, teda k svojmu adresátovi, prejde veľa času. „Motívy, ktoré sa na blahoželaniach každoročne objavujú, pochádzajú bez výnimky od renomovaných svetových výtvarníkov a ilustrátorov,“ hovorí Zuzana Alnerová zo Slovenského výboru pre UNICEF. „Mamičkám, ktoré nám ponúkajú kresby svojich detí s prosbou, či by sme ich nechceli použiť ako motívy pre pohľadnice, nemôžeme vyhovieť. Výber prebieha tak, že naši partneri v Ženeve (regionálne centrum UNICEF) oslovujú napríklad vydavateľstvá a požiadajú o darovanie autorských práv k už publikovaným ilustráciám, alebo umelci sami dajú k dispozícii autorské práva na diela, ktoré by mohli byť pre UNICEF zaujímavé. Taktiež spolupracujú s mnohými galériami, preto sa okrem prác žijúcich umelcov objavujú na pohľadniciach aj motívy napríklad Picassa, Chagalla, Matissa. Všetky autorské práva umelci či organizácie darúvajú.“
PRÍSNY VÝBER
Výberovým „sitom“ prejde len niekoľko motívov. Odvtedy čo ilustrátor pošle svoju prácu, alebo si ju pracovníci z UNICEF-u vyberú, kým sa pohľadnica objaví v predajniach, uplynú asi tri roky. „Oslovili sme aj slovenských autorov, či by nemali záujem darovať autorské práva a zúčastniť sa na výberovom konaní pre pohľadnice UNICEF-u, ale ohlas bol pomerne vlažný. Možno je to len otázka času, veď fakt, že ich kresba by bola distribuovaná v miliónovom náklade po celom svete, je podľa mňa jedinečnou príležitisťou,“ myslí si Z. Alnerová.
Málokto vie, ale v predminulom roku bola celosvetovo najpredávanejšia pohľadnica práve s motívom slovenskej autorky žijúcej v Taliansku – Maje Dusíkovej. „Dozvedela sa o tom vlastne ex post, keďže ľudia z UNICEF-u požiadali o autorské práva vydavateľa knihy, kde už boli jej krásne ilustrácie publikované. Stretli sme sa s ňou osobne, bola z tejto pocty nesmierne dojatá. Hovorila, že vždy bolo jej snom mať svoju ilustráciu na pohľadniciach UNICEF-u zrazu sa tam nielen dostala, ale stala sa aj najúspešnejšou autorkou,“ hovorí Z. Alnerová.
ESTETIKA AJ KOMERCIA
Motívy, ktoré vyberie komisia, majú spĺňať nielen estetické hľadisko, ale musia byť aj komerčne zaujímavé. To znamená, prihliada sa aj na to, aby sa dobre predávali. Keďže UNICEF z predaja pohľadníc financuje svoje programy, je jeho záujmom, aby sa predalo čo najviac. „Z hľadiska výtvarníkov nie je vždy komerčné hľadisko populárne, ale v tomto prípade je predajnosť jedným z hlavných kritérií,“ konštatuje Z. Alnerová. Zaujímavé je, že pohľadnice s reprodukciami hodnotných diel sa u nás predávajú horšie. Sú síce krásne, ale je iba málo príležitostí, kedy ich poslať. Hoci, ako sme sa dozvedeli od Jany Vargovej, PR manažérky Slovenského výboru pre UNICEF, aj tu sa situácia mení. Napríklad firmy si objednávajú novoročenky práve s motívmi moderného umenia.
KAM IDÚ PENIAZE
Kam putujú peniaze, ktoré sa predajom pohľadníc získajú? Po odpočítaní režijných nákladov predaja ide zvyšok do centrálneho fondu do Ženevy. „Toto desaťročie začínal UNICEF optimisticky s tým, že už nemusí pomáhať deťom, ktoré sú obeťami vojen, ale môže pôsobiť preventívne,“ hovorí Z. Alnerová. „Zachránil milióny detí očkovaním, zabezpečením dodávok pitnej vody, atď. Končíme ho žiaľ tým, že opäť treba dávať čoraz viac financií na tzv. okamžitú, nevyhnutnú pomoc deťom postihnutým vojnami a prírodnými katastrofami. Päťdesiať miliónov detí a žien je momentálne v situácii, že urgentne potrebujú pomoc. Nemusíme ísť ani ďaleko: po konflikte v Kosove zostalo z 1 900 škôl 1 700 v ruinách a školské vyučovanie tu vlastne prebieha pod patronátom UNICEF. Od rekonštrukcie budov, dodávok vody až po programy pre učiteľov, aby dokázali komunikovať s deťmi, ktoré prežili ťažkú traumu. Zahrialo nás pri srdci, keď sme pri nedávnej návšteve Kosova videli na chrbtoch detí tašky s logom UNICEF. Na tom majú podiel všetci, ktorí ho podporili aj kúpou pohľadnice,“ uzatvára Zuzana Alnerová.
Tibor Hlbočan
