naní zabudol svojho neodlučiteľného priateľa – mobilný telefón. Ako to už v živote býva, práve v ten deň som nutne potreboval telefonicky vybaviť nejakú neodkladnú záležitosť. Chtiac – nechtiac som musel použiť telefónny automat v blízkosti môjho bydliska, na sídlisku Žarec, pri dolnej samoobsluhe. Do prístroja som vhodil desaťkorunovú mincu a vytočil som príslušné číslo. Môj hovor trval necelú minútu a automat stihol „zožrať“ štyri koruny. Povesil som slúchadlo a čakal, kým mi prístroj zvyšok vráti. Zbytočne. Automat nereagoval. Prišlo mi na myseľ, že pre správcu takýchto automatov - zlodejov je to celkom výnosný biznis. Veď „služby“ telefónnych automatov denne využívajú desiatky občanov a keď sa to, čo mne, stane len polovici z nich, nazbiera sa slušná kôpka peňazí. Bol by som rád, aby mi niekto kompetentný vysvetlil, kde a ako sa tieto „prebytky“ vykazujú, na aké účely sa používajú. (jkk)