atrónom, by nemalo vadiť žiadne počasie. Aj preto ich počas osláv na svoju počesť, ktoré sa uskutočnili uplynulú nedeľu v Kysuckom skanzene, trochu potrápil. Možno dážď, ktorý sa permanentne spúšťal, bol jeho plačom nad tým, že nemôže byť so svojimi zverencami. Deň svätého Huberta, ktorý skvele pripravila poľovnícka komunita na Kysuciach, sa konal spoločne s Ospievanými Beskydami, ktoré boli zasa výsledkom práce Kysuckého múzea v Čadci. Organizátorov možno pochváliť za výborne pripravené podujatie, ktoré si pozrelo viac ako štyritisíc návštevníkov. Nebyť dažďa, prišlo by ich určite viac. Nielen poľovníkov, ale i neznalých tejto vášne, zaujala ukážka poľovníckych signálov. Predviedli ju skutoční majstri v tomto umení. Dozvedeli sme sa, že Slováci sú vo „vábení“ svetové jedničky, pretože si z rôznych majstrovstiev priniesli kopec medailí. Zaujímavé bolo vypočuť si ručanie jeleňa, ktoré vydáva pri rôznych „príležitostiach„, aj keď neišlo o ozajstné, ale fingované. Ovládať rôzne rohy, či trúby nie je ľahká vec. Zaujalo nás, že taký rykot sa dá napodobniť aj pomocou rohu zo stepného dobytka. Musí byť tak jemne vypracovaný, že keď sa do neho skrútia noviny, musia sa dať z vonkajšej strany prečítať. Malí i veľkí návštevníci obdivovali aj pekne inštalovanú výstavu poľovníckych trofejí z Kysúc a rôzne umelecké diela s poľovníckou tematikou. Najmä ratolestiam sa páčila streľba z historických zbraní a sokoliari. Múzejníci k tomu všetkému zabezpečili pestrý program, v ktorom vystúpili rôzne folklórne skupiny. Na počesť svätého Huberta sa konala svätá omša, ktorá tentokrát pripadla na veľký cirkevný sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Určite ani tá nič nemala proti krásnemu jeleňovi, ktorý vlastne symbolizoval prerod svetáka Huberta na svätca. Dozvedeli sme sa, že tohoto 160 kilového pravidelného desatoráka sa podarilo skoliť Jozefovi Špálkovi z Oščadnice. Keďže poľovníkmi sa to v skanzene len tak hemžilo a o stánky nebola núdza, zašpehovali sme si, či sa držia pravidla pripíjania. Známa je legenda, ktorá sa dodnes viaže k poľovníckemu prípitku „lovu zdar„. Poľovníci by si totiž zásadne mali pripíjať ľavou rukou. A to od čias, keď to nechtiac uprostred neviazanej zábavy zaviedol práve Hubert. Na jednej z poľovačiek, keď sa veselil so svojou suitou, sadla mu na kolená zvodná krásavica. Pravou rukou „lovil„ v najpríťažlivejších zákutiach ženského tela, čo sa samozrejme nepáčilo prítomnému duchovnému. Ten preto vstal a do pravej ruky chytil pohár. „Lovu zdar,„ predniesol prípitok v nádeji, že tak Huberta prinúti odpútať ruku od ženského lona. Hubert, vtedy ešte nesvätý, však duchaprítomne vzal pohár do ľavej ruky so slovami: „keď pravá poľuje, ľavá pije.„ A odvtedy poľovníci pripíjajú ľavou rukou. Kto na to pozabudne, platí rundu. Keďže pri stánkoch sa „rundovalo„ veselo, vyzeralo to, že s rukami je to všelijaké. Svätý Hubert to svojím zverencom iste odpustil, napokon nikto nie je „svätý„. Iveta Hažíková
