v a kultivarov vzhľadom na dané klimatické podmienky, udržovaním ovocných drevín vo vitálnom stave dobrou výživou a ochranou, správnym rezom a nepredávkovaním dusíkatých hnojív. Pri prudkom striedaní teplôt v predjarných dňoch medzi dňom a nocou natierame kmene a hrubšie konáre hlavne kôstkovín vápenným mliekom, ktoré ak pridáme 3 % Arborolu, pôsobí aj ochranne proti škodcom. Môžeme použiť aj mechanické kryty z porezaného materiálu, ako je slama, papier, ale najlepšie svetlej farby.
Chloróza (žltačka) silne zoslabuje rastliny. Táto fyziologická choroba vzniká najčastejšie pri poškodení koreňovej sústavy (namrznutím, premokrením, silným preschnutím), prípadne pri nedostatku alebo nadbytku živiny v pôde. Chloróza z prechladnutia sa obyčajne stratí pri oteplení. Vlastnou príčinou zožltnutia listov je nedostatok chlorofilu (zeleného farbiva) spôsobený neprítomnosťou železa pri jeho tvorbe.
Chlorózu odstraňujeme rovnomernou závlahou, pridaním humusu alebo živiny do pôdy, úpravou reakcie pôdy, dobrou kultiváciou i prevzdušnením pôdy a odvodnením zamokrených pôd. V akútnom prípade prihnojíme síranom železnatým, a to k stromu 300 až 500 g, najlepšie v 1 % roztoku zálievkou na zavlaženú pôdu. Veľmi účinný je Seguestrén 138 Fe, ktorý sa dávkuje v množstve 25 g na ker alebo 50 – 100 g na strom, účinný je tiež ako 0,1 % roztok na postrek. Veľmi účinný je aj náš výrobok Chlorofén.
Choroby spôsobené zasolenosťou pôdy
Ako už vieme, nedostatok no i nadbytok niektorých živín môže vážne poškodiť rastlinný organizmus. No aj nesúlad v pomere jednotlivých živín vzhľadom na rôzne potreby rôznych druhov rastlín, na druh pôdy i klímy je škodlivý. Najmä pri dnešnom veľkom používaní priemyselných hnojív sa môže stať, že ich dáme viac ako treba alebo sa v pôde nahromadia počas viacerých rokov v takom množstve, že už miesto podporovania rastu ho brzdia. Hovoríme o zasolení pôdy. Predchádzame mu rozumným dávkovaním priemyselných hnojív kombinovaných s dostatočným množstvom organických hnojív. V akútnom prípade zasolenia dávame do pôdy väčšie množstvo rašeliny alebo veľkými dávkami vody soli z pôdy vyplavujeme do spodných vrstiev. Zasolenie pôdy si necháme zistiť laboratórne.
Vnútorné korkovanie dutiny spôsobuje nedostatok bóru. Bór je veľmi dôležitý prvok, ale len v stopovom množstve. Ovplyvňuje chuť plodov, premiestňovanie živín v rastlinách, zúčastňuje sa na tvorbe kvetov a stavbe bunkových blán. Jeho nedostatok spôsobuje pri jabloniach aj zasychanie vrcholových konárov a vypučanie bočných púčikov vytvárajúcich metlový vzhľad. Jeho nadbytok v pôde brzdí prijímanie ostatných živín, okrem vápnika, a tým spomaľuje rast. Na jeho nedostatok sú citlivé najmä nasledujúce kultivary jabloní: Baumanova reneta, Kanadská reneta, Groncelské a preliačiny vznikajú pri jeho nedostatku najmä pri kultivaroch Ontário, Jonathan, Zvonkové. Nedostatok bóru sa prejavuje aj pri jahodách. Pri prebytku vápnika, ktorý brzdí prijímanie bóru, používame na hnojenie kyslé formy hnojív (najmä síran). Pri normálnom obsahu vápnika v pôde na bežné hnojenie používame hnojivá obsahujúce bór, Cererit a Mikrolu. V akútnom prípade prihnojíme injektorom alebo zálievkou asi 0,5 % boraxovým roztokom (50 g na 10 litrov) v dávke asi 20 g na m2, to je asi 4 l roztoku na m2. Môžeme tiež stromy postrekovať 0,2 % roztokom bóraxu, a to 4 - krát za vegetáciu (tento postrek môžeme kombinovať s ochranným postrekom). Prvý raz postrekujeme pred kvitnutím, druhý raz po kvitnutí, tretí raz pri tvorbe plodikov a štvrtý raz pred zberom.
Emil Maslík,
tajomník OV SZZ Čadca