išla tam s kamarátkami Zuzkou a Táňou. Tie si hneď našli tanečníkov. Gusto si ju najskôr so záujmom obzeral, potom si prisadol. Priniesol aj fľašu bieleho vína a nalial jej. Chodil na strednú poľnohospodársku školu. Chcel byť agronómom. „Ja sa chystám z gymka na výšku. Naši chcú mať zo mňa inžinierku,„ odpovedala na otázku, kde študuje. „Známky ktovieaké nemám, oni však veria, že sa im podarí dostať ma tam. Pravdupovediac, vôbec nemám chuť chodiť do školy. Už teraz mi lezie na nervy. A to ma ešte čaká maturita,„ posťažovala sa.. Zuzka s Táňou sa vrátili zadýchané, no šťastné. Mali šikovných tanečníkov. Alica im predstavila spolusediaceho. Keď sa vrátil k svojmu stolu, pošepli jej, že nevyzerá najhoršie. Gusto chodil do školy v inom meste. Tam aj býval na internáte. Pre seba mali piatok podvečer a sobotu. Rodičia dcére prikazovali, aby sa viac pozerala do kníh a zošitov, pretože nezmaturuje. Jej to bolo jedno. Áno, či nie. Nájde si prácu niekde v zahraničí a bude po starostiach. Koľko dievčat odišlo a zarobilo si pekné peniaze. Predstava, že bude musieť ešte ďalšie štyri roky študovať, ju vôbec nelákala. „Nebudem sa učiť na tie debilné skúšky,„ vyhrážala sa, keď bola s Gustom. „Mala by si zmaturovať. Keď nebudeš chcieť ísť ďalej študovať, tak nepôjdeš. Ale vysvedčenie bude od teba pýtať každý zamestnávateľ,„ radil jej Gusto. Rodičia už oslovili známych, ktorí mohli pomôcť pri vybavovačkách na vysokú školu. Alica z toho veľkú radosť nemala. Ako sa blížil termín maturít, bola nervóznejšia. Šťastena jej priala. Vytiahla si otázky, ktoré jej celkom sadli. Rodičia boli radi, že prvý krok zvládla. Napokon urobila aj prijímačky na vysokú. Samozrejme, že pomohli priatelia, najlepšie však otcove biele obálky s tisíckorunáčkami. Aj Gusto úspešne skončil školu a nastúpil pracovať na družstvo. Alica sa nasťahovala do internátu. Na izbe bývali štyri. Nové spolužiačky boli celkom fajn. Páčilo sa jej, že ani pre ne nebolo učenie prioritou. Skôr chalani, ktorými sa internát len tak hemžil. Netrvalo dlho a ich izbu začali permanentne navštevovať spolužiaci. Vždy priniesli pod svetrom schovanú fľašu, domáce „panie„ pripravili niečo na zahryznutie. Gusto jej občas volal na intrák, v piatok ju poctivo čakal pri vlaku. Alica si zvykla na život vo veľkom meste. Často chodievala so spolubývajúcimi na diskotéky. Väčšinou išli s nimi aj spolužiaci, ktorí im robili garde. O Alicu sa najviac staral Mulej, ktorý pochádzal zo Spojených arabských emirátov. Keďže mu nikdy nechýbali peniaze, skupina nebola proti, keď s nimi vyrazil do lokálov. Väčšinou účet zatiahol on. Alica sa mu páčila, čo jej dával očividne najavo. Dvorenie jej imponovalo. „Toho si omotaj okolo prstu. Budeš sa mať pri ňom ako princezná,„ nahovárali ju dievčatá z izby. Mulej skutočne začal nosiť darčeky. Nevedela, ako sa zachovať. Na jednej strane sa jej páčili, uvedomovala si však, že nie je celkom správne zobrať ich. Arabský priateľ jej však lámanou slovenčinou vysvetlil, že nič od nej nechce, len priateľstvo. Domov chodievala čoraz menej. Zostávala na internáte aj počas víkendov. Mulej vždy vymyslel nejaký program. Väčšinou skončili na diskotéke. Po návrate sa rozlúčili a každý išiel do svojej izby. Raz však skončili v bare veľmi neskoro. Mulej zaplatil hotelovú izbu. Stalo sa to, čo predvídala. Keď sa predpoludním zobudila, uvedomila si, že nekonala správne. Túžila vrátiť sa o deň dozadu. Poobliekala sa a potichu vyšla z izby. Na ďalší víkend išla domov. Stretla sa s Gustom, ktorý bol celý natešený, že ju vidí. Rozprával jej o traktoroch, kravách i krmive. Bolo zrejmé, že ho práca baví. Nemala mu čo povedať. Predsa mu nebude hovoriť o Mulejovi a spoločne prežitej noci. Po čase zistila, že je tehotná. Rozplakala sa. Nevedela, čo si počať. Keď sa Mulejovi začala vyhýbať, našiel si inú. Nevadilo jej to. Ale čo s dieťaťom? Na túto otázku nenašla odpoveď. Keď vystúpila v ten večer z vlaku a zbadala pokorne čakajúceho Gusta, rozplakala sa. Povedala, že jej slzia oči od slnka a prachu. Uveril. V tú noc sa rozhodla radikálne svoj problém vyriešiť. Interrupčný zákrok si zaplatila z vreckového. Nikto sa nič nedozvedel. Ani Gusto, ktorý sa neskôr stal jej manželom. Bol smutný z toho, že Alica nemôže otehotnieť. Po niekoľkých rokoch neúspešnej liečby si adoptovali dievčatko.
Iveta Hažíková
