é zásady, môžete uviesť, čo tieto zásady znamenajú, aký majú význam. Taktiež, ak by ste mohli tieto zásady uverejniť. H.K., Oščadnica
Pri odpovedi na vašu otázku odcitujeme z dôvodovej správy k návrhu Zákonníka práce. „V základných zásadách sú vyjadrené zásadné myšlienky, ktoré vyjadrujú základné princípy právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov v súlade s ktorými sa následne interpretuje a aplikuje pracovné právo. Základné zásady vychádzajú najmä z čl. 35, 36, 37 a 38 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zakotvuje základné a neodňateľné práva občana vrátane práva na prácu, slobodnú voľbu povolania, práva na podnikanie a inú zárobkovú činnosť a ďalšie práva, ktoré vznikajú pri výkone pracovnoprávnych vzťahov a dotýkajúce sa pracovných podmienok. Do základných zásad a nasledovne do celej právnej úpravy pracovných vzťahov sú premietnuté aj ustanovenia Dohovorov MOP, najmä tých, ktoré Slovenská republika ratifikovala a Smerníc Európskej únie, ktoré sú uvedené v zozname v 4. kapitole Bielej knihy.„
Každé z právnych odvetví je charakteristické určitými základnými zásadami, vyjadrujúcimi podstatu právneho odvetvia a súčasne jeho osobitosť vo vzťahu k iným právnym odvetviam. Základné zásady majú povahu všeobecných právnych pravidiel. Preto i výklad jednotlivých ustanovení zákonníka práce musí byť v súlade s jeho základnými zásadami.
Základné zásady
Článok I
Fyzické osoby majú právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia, s výnimkou prípadu, ak to ustanovuje zákon, alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.
Článok II
Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Článok III
Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a vytvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie. (Pokračovanie v budúcom čísle)
Radí vám JUDr. Miroslav Stopka
