. Na stereotyp sa sťažovať nemôžeme. Nechodíme na „panské“, ako za čias Jánošíka museli chodiť naši predkovia a pracovali od svitu do mrku. Máme iné starosti. Niektorí doslova existenčné, iní zdravotné, mnohí ľudia si problémy vyrábajú sami. Nedarí sa nám odstrániť nezamestnanosť a keď sa ocitne bez práce človek vo veku od 40 do 55 rokov, je problém si prácu zohnať. Inzerátov typu: „Hľadáme kreatívneho, mladého, ambiciózneho človeka so znalosťou cudzích jazykov s päť až desaťročnou praxou v rôznych odboroch, vek maximálne 30 rokov,„ je neúrekom. Darmo je, mladí majú zelenú, len ju akosi inak využívajú. Svoje prednosti, najmä vyjadrovacie, dokazujú v zariadeniach reštauračného typu. Dávno preč sú tie časy, keď prišiel do krčmy 15 – ročný chlapec s úmyslom, že si dá jedno „orosené.„ Prítomní štamgasti by ho hnali...Dnes je to však iné. Do krčiem nechodia len študenti, ale aj školopovinné deti. Pri týchto posedeniach sú rôzne druhy nápojov a cigarety samozrejmosťou. Tým skôr narodeným odporúčam nestarať sa do nich a nepýtať sa na vek. Odpoveď by vás mohla zaskočiť a verte, že ju neznesie ani novinový papier. Ak upozorníte majiteľa alebo majiteľku, že ich „hostia„ nie sú plnoletí, dostanete odpoveď (nie od každého), že im kazíte kšeft. Kedysi chodili učitelia pred kiná, aby zahnali svojich žiakov, ak chceli ísť na neprístupný film. Nehovoriac o tom, ak by niektorého „smädného„ žiaka videli v krčme. Dnešná doba je iná. Rodičia sú presvedčení, že ich dieťa je v škole, učitelia, že po skončení vyučovania odchádzajú žiaci domov. Omyl, vážení! Choďte sa pozrieť v čase od 11.30 do 14.00 hod. do niektorých reštaurácií, krčiem alebo bistier. Pre niektorých to bude možno šok. Ak si rodičia myslia, že ich dieťa je málo výrečné, nesmelé a podobne, nech si raz urobia okružnú jazdu po takýchto zariadeniach. Okamžite zmenia názor.
VLADIMÍR KOLLÁR
