y:
prínosy a náklady – výhody a nevýhody vstupu Slovenska do EÚ
Projekt je podporený grantom nadácie
Freedom House
Obdobie príprav na vstup do Európskej únie (EÚ) vrcholí a stáva sa nielen odbornou, ale aj politickou otázkou. Príprava na členstvo v EÚ je procesom, s ktorým sa vyrovnáva množstvo tranzitívnych ekonomík. Atraktivita členstva sa odvíja od poznania, že EÚ sleduje nielen ekonomickú výkonnosť Únie ako celku, ale súčasne aj vyrovnávanie úrovní členských krajín ako predpokladu pre udržanie ich súdržnosti. Pôvodné snahy o koordinovaný postup kandidátskych krajín v otázke vstupu nahradila ich individuálna snaha o získanie čo najskoršieho členstva. Dôvodom je skutočnosť, že s rastúcim počtom členov Únie sa zvyšuje potreba reforiem jej vlastných štruktúr, ktoré boli pôvodne vytvorené pre homogénnu skupinu zakladateľských krajín. So vstupom množstva menších alebo ekonomicky slabších ekonomík je bez potrebných reforiem čoraz ťažšie dosiahnuť potrebný konsenzus v rámci EÚ, kde sa mení postavenie väčších a bohatších krajín. Ekonomická situácia v členských štátoch ako aj problémy súvisiace s inštitucionálnymi reformami EÚ sa odrážajú aj v postojoch občanov členských krajín. Časť z nich sa bráni otváraniu sa jednotného trhu „konkurentom z východu“, čo sa môže prejaviť spomaľovaním prístupového procesu najmä pre krajiny, ktoré sa nedostanú do tohoto kola rozširovania.
Časť obyvateľstva kandidátskych krajín pristupuje k otázke členstva s rovnakými pochybnosťami. Je evidentné, a netreba to zastierať, že nie všetky skupiny obyvateľstva budú získavať efekty a znášať náklady členstva v rovnakej miere. Na druhej strane je prioritou Únie zaistiť vyrovnávanie ekonomických a sociálnych rozdielov, ktoré sa prejavuje napr. v rámci podpory rozvoja Grécka, Írska či Portugalska. Skoršie členstvo zvyšuje šancu, že prostriedky z fondov EÚ, ktorých objem o podmienky poskytovania sa menia a sprísňujú, môžu mať ešte obdobný rozsah a štruktúru. Nárast záujemcov o členstvo, meniaca sa situácia európskej ekonomiky a nižšia ekonomická úroveň nových kandidátskych krajín v porovnaní s ich predchodcami, môže pre neskorších kandidátov situáciu podstatne zmeniť.
Prínosy a náklady členstva sú ovplyvnené komplexom faktorov, ktorých úloha sa permanentne mení tak z hľadiska kvality, ako aj kvantity. Ich vplyv sa premieta do radu oblastí, počínajúc nákladmi na životné prostredie, zmenami legislatívy, až po efekty plynúce z väčšieho spoločného trhu. Rozsah nákladov má nielen objektívnu zložku, danú potrebou prispôsobiť sa požiadavkám „acquis communautaire“, ale aj subjektívnu zložku. Tá je určená schopnosťou vyjednávačov vyjednať výhodné podmienky, či prechodné obdobia. Často sa aj zamieňajú náklady na vstup s reformnými nákladmi. V niektorých oblastiach sa úlohy prekrývajú, inde sú požiadavky stanovené Úniou prísnejšie, alebo zasahujú širšiu oblasť. Štúdia vypracovaná Ústavom slovenskej a svetovej ekonomiky SAV predkladá pokus o zhodnotenie efektov a nákladov členstva v EÚ, opierajúc sa o poznatky tak susedných krajín, ako aj o vlastné analýzy, hodnotenia a simulácie vrátane rôznych scenárov vývoja slovenskej ekonomiky.
Efekty integrácie sa často spájajú s výhodami colnej únie a teda s odstránením prekážok obchodu. V súčasnosti SR vyváža do EÚ takmer 60% svojho obchodu a dováža z nej 50% celkového dovozu. Vstup do EÚ bude znamenať aj prevzatie jej režimov preferenčných ciel, ktorých aplikácia bude vo väčšom rozsahu ako je v súčasnosti, pričom tento vplyv by sa nemal výrazne prejaviť. Prevzatie netarifných opatrení môže naopak znamenať mierne vyššiu ochranu slovenskej ekonomiky. Očakáva sa aj vyšší prílev priamych zahraničných investícií, ale na využitie efektu spolupráce so zahraničnými spoločnosťami sa musia rozvíjať vlastné siete malých a stredných firiem. Ak budú disponovať znalosťami potrebnými vo svete informačných a iných technológií a služieb, môžu byť efekty z prílevu investícií významné.
Cenový vývoj bude odrážať nielen prispôsobovanie sa cenovým hladinám EÚ, ale bude ovplyvnený aj domácou štruktúru nákladov a tendenciami vo vývoji produktivity práce. Podľa modelových simulácií by sa mali spotrebiteľské ceny zvýšiť ešte v období do vstupu asi o 6% ročne a neskôr by sa mali pohybovať v hraniciach 6% – 8,9%. Rast nominálnych miezd by v období rokov 2004-2006 mal dosiahnuť priemernú hodnotu 9,6%. Očakáva sa, že naša výrobná štruktúra sa bude ďalej približovať štruktúre krajín EÚ - teda nastane posilňovanie vnútro-odvetvovej výmeny na úkor výmeny medziodvetvovej. Predpokladá sa, že väčší význam by mal pripadnúť strojárstvu, elektrotechnickému priemyslu ako napríklad textilnému, odevnému či kožiarskemu priemyslu. Dôraz Únie na vedu, výskum a vzdelávanie naznačuje šancu rozvoja týchto zložiek a naše intenzívnejšie využívanie programov EÚ z uvedenej oblasti. V strednodobom horizonte by sa potom mali tieto zmeny prejaviť aj v posune našej výrobnej základne smerom k výrobám s vyšším obsahom výskumu a vývoja a teda aj vyššou pridanou hodnotou.
Za náklady vstupu možno považovať aj náklady na prispôsobenie sa podmienkam stanovených európskou legislatívou. Odhadované náklady na dve významné zložky - životné prostredie a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci - predstavujú približne sumu 130 mld Sk resp. 30 mld Sk. Aj tieto náklady súvisia s prístupovým procesom len čiastočne, pretože ide o opatrenia, ktoré by sa museli prijať, či už v prospech ochrany zamestnancov alebo kvôli požiadavkám krajín dovážajúcich naše výrobky. Domáce firmy, ale aj štát sa však musia snažiť svojím pôsobením obmedziť snahy o také zmeny legislatívy EÚ, ktorých zámerom je posilňovať konkurenčné postavenie zahraničných subjektov.
Riešenie problému vysokej nezamestnanosti bude ovplyvnené procesom vstupu štrukturálne a podmienene. V dôsledku reforiem a členstva v EÚ sa očakáva rast zamestnanosti v rokoch 2004-2008 tempom až 1,2% ročne. V roku 2008 by sa tak miera nezamestnanosti mala znížiť z dnešných približne 19% na úroveň okolo 15%. K prínosom možno zaradiť ochranu spotrebiteľov a zamestnancov. To má význam najmä v období transformácie, kedy nie sú dostatočne rozvinuté inštitúcie, ktoré by takúto ochranu poskytovali. Náklady spojené s týmto procesom sa však premietnu aj do vlastných nákladov podniku. Efekty vstupu sa v plnej miere začnú prejavovať zrejme až niekoľko rokov po vstupe. Dovtedy však bude SR získavať prostriedky zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ, ktoré majú novým členom umožniť znižovať rozdiely v ekonomickej úrovni. Do tejto skupiny fondov patria Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond a Kohézny fond (fond na zmierňovanie rozdielov medzi ekonomikami). Prostriedky z nich by mali napomáhať začleňovaniu do skupiny členských krajín EÚ. Nesmie sa však podceniť skutočnosť, že jedným z významných princípov poskytovania prostriedkov u mnohých programov z uvedených fondov je participatívnosť a kvalita projektov. Znamená to, že časť prostriedkov musí vkladať uchádzač a projekty musia byť kvalitne spracované. Preto aj aktivita podnikateľskej sféry a zodpovedné rozhodovanie ľudí a zástupcov štátu v oblasti ekonomickej aj politickej, sú a zostanú primárnym faktorom, ktorý bude dlhodobo rozhodovať o úspešnosti ekonomiky a spoločnosti. Daneš Brzica
(ÚSSE SAV)
