Štvrtok, 2. február, 2023 | Meniny má Erik, Erika

Tvoj hlas, Tvoja voľba, Tvoja cesta do EÚ, Tvoja cesta do NATO

Rozširovanie Európskej únie o tranzitívne ekonomik

y:

prínosy a náklady – výhody a nevýhody vstupu Slovenska do EÚ

Projekt je podporený grantom nadácie

Freedom House

Obdobie príprav na vstup do Európskej únie (EÚ) vrcholí a stáva sa nielen odbornou, ale aj politickou otázkou. Príprava na členstvo v EÚ je procesom, s ktorým sa vyrovnáva množstvo tranzitívnych ekonomík. Atraktivita členstva sa odvíja od poznania, že EÚ sleduje nielen ekonomickú výkonnosť Únie ako celku, ale súčasne aj vyrovnávanie úrovní členských krajín ako predpokladu pre udržanie ich súdržnosti. Pôvodné snahy o koordinovaný postup kandidátskych krajín v otázke vstupu nahradila ich individuálna snaha o získanie čo najskoršieho členstva. Dôvodom je skutočnosť, že s rastúcim počtom členov Únie sa zvyšuje potreba reforiem jej vlastných štruktúr, ktoré boli pôvodne vytvorené pre homogénnu skupinu zakladateľských krajín. So vstupom množstva menších alebo ekonomicky slabších ekonomík je bez potrebných reforiem čoraz ťažšie dosiahnuť potrebný konsenzus v rámci EÚ, kde sa mení postavenie väčších a bohatších krajín. Ekonomická situácia v členských štátoch ako aj problémy súvisiace s inštitucionálnymi reformami EÚ sa odrážajú aj v postojoch občanov členských krajín. Časť z nich sa bráni otváraniu sa jednotného trhu „konkurentom z východu“, čo sa môže prejaviť spomaľovaním prístupového procesu najmä pre krajiny, ktoré sa nedostanú do tohoto kola rozširovania.

SkryťVypnúť reklamu

Časť obyvateľstva kandidátskych krajín pristupuje k otázke členstva s rovnakými pochybnosťami. Je evidentné, a netreba to zastierať, že nie všetky skupiny obyvateľstva budú získavať efekty a znášať náklady členstva v rovnakej miere. Na druhej strane je prioritou Únie zaistiť vyrovnávanie ekonomických a sociálnych rozdielov, ktoré sa prejavuje napr. v rámci podpory rozvoja Grécka, Írska či Portugalska. Skoršie členstvo zvyšuje šancu, že prostriedky z fondov EÚ, ktorých objem o podmienky poskytovania sa menia a sprísňujú, môžu mať ešte obdobný rozsah a štruktúru. Nárast záujemcov o členstvo, meniaca sa situácia európskej ekonomiky a nižšia ekonomická úroveň nových kandidátskych krajín v porovnaní s ich predchodcami, môže pre neskorších kandidátov situáciu podstatne zmeniť.

SkryťVypnúť reklamu

Prínosy a náklady členstva sú ovplyvnené komplexom faktorov, ktorých úloha sa permanentne mení tak z hľadiska kvality, ako aj kvantity. Ich vplyv sa premieta do radu oblastí, počínajúc nákladmi na životné prostredie, zmenami legislatívy, až po efekty plynúce z väčšieho spoločného trhu. Rozsah nákladov má nielen objektívnu zložku, danú potrebou prispôsobiť sa požiadavkám „acquis communautaire“, ale aj subjektívnu zložku. Tá je určená schopnosťou vyjednávačov vyjednať výhodné podmienky, či prechodné obdobia. Často sa aj zamieňajú náklady na vstup s reformnými nákladmi. V niektorých oblastiach sa úlohy prekrývajú, inde sú požiadavky stanovené Úniou prísnejšie, alebo zasahujú širšiu oblasť. Štúdia vypracovaná Ústavom slovenskej a svetovej ekonomiky SAV predkladá pokus o zhodnotenie efektov a nákladov členstva v EÚ, opierajúc sa o poznatky tak susedných krajín, ako aj o vlastné analýzy, hodnotenia a simulácie vrátane rôznych scenárov vývoja slovenskej ekonomiky.

SkryťVypnúť reklamu

Efekty integrácie sa často spájajú s výhodami colnej únie a teda s odstránením prekážok obchodu. V súčasnosti SR vyváža do EÚ takmer 60% svojho obchodu a dováža z nej 50% celkového dovozu. Vstup do EÚ bude znamenať aj prevzatie jej režimov preferenčných ciel, ktorých aplikácia bude vo väčšom rozsahu ako je v súčasnosti, pričom tento vplyv by sa nemal výrazne prejaviť. Prevzatie netarifných opatrení môže naopak znamenať mierne vyššiu ochranu slovenskej ekonomiky. Očakáva sa aj vyšší prílev priamych zahraničných investícií, ale na využitie efektu spolupráce so zahraničnými spoločnosťami sa musia rozvíjať vlastné siete malých a stredných firiem. Ak budú disponovať znalosťami potrebnými vo svete informačných a iných technológií a služieb, môžu byť efekty z prílevu investícií významné.

Cenový vývoj bude odrážať nielen prispôsobovanie sa cenovým hladinám EÚ, ale bude ovplyvnený aj domácou štruktúru nákladov a tendenciami vo vývoji produktivity práce. Podľa modelových simulácií by sa mali spotrebiteľské ceny zvýšiť ešte v období do vstupu asi o 6% ročne a neskôr by sa mali pohybovať v hraniciach 6% – 8,9%. Rast nominálnych miezd by v období rokov 2004-2006 mal dosiahnuť priemernú hodnotu 9,6%. Očakáva sa, že naša výrobná štruktúra sa bude ďalej približovať štruktúre krajín EÚ - teda nastane posilňovanie vnútro-odvetvovej výmeny na úkor výmeny medziodvetvovej. Predpokladá sa, že väčší význam by mal pripadnúť strojárstvu, elektrotechnickému priemyslu ako napríklad textilnému, odevnému či kožiarskemu priemyslu. Dôraz Únie na vedu, výskum a vzdelávanie naznačuje šancu rozvoja týchto zložiek a naše intenzívnejšie využívanie programov EÚ z uvedenej oblasti. V strednodobom horizonte by sa potom mali tieto zmeny prejaviť aj v posune našej výrobnej základne smerom k výrobám s vyšším obsahom výskumu a vývoja a teda aj vyššou pridanou hodnotou.

Za náklady vstupu možno považovať aj náklady na prispôsobenie sa podmienkam stanovených európskou legislatívou. Odhadované náklady na dve významné zložky - životné prostredie a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci - predstavujú približne sumu 130 mld Sk resp. 30 mld Sk. Aj tieto náklady súvisia s prístupovým procesom len čiastočne, pretože ide o opatrenia, ktoré by sa museli prijať, či už v prospech ochrany zamestnancov alebo kvôli požiadavkám krajín dovážajúcich naše výrobky. Domáce firmy, ale aj štát sa však musia snažiť svojím pôsobením obmedziť snahy o také zmeny legislatívy EÚ, ktorých zámerom je posilňovať konkurenčné postavenie zahraničných subjektov.

Riešenie problému vysokej nezamestnanosti bude ovplyvnené procesom vstupu štrukturálne a podmienene. V dôsledku reforiem a členstva v EÚ sa očakáva rast zamestnanosti v rokoch 2004-2008 tempom až 1,2% ročne. V roku 2008 by sa tak miera nezamestnanosti mala znížiť z dnešných približne 19% na úroveň okolo 15%. K prínosom možno zaradiť ochranu spotrebiteľov a zamestnancov. To má význam najmä v období transformácie, kedy nie sú dostatočne rozvinuté inštitúcie, ktoré by takúto ochranu poskytovali. Náklady spojené s týmto procesom sa však premietnu aj do vlastných nákladov podniku. Efekty vstupu sa v plnej miere začnú prejavovať zrejme až niekoľko rokov po vstupe. Dovtedy však bude SR získavať prostriedky zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ, ktoré majú novým členom umožniť znižovať rozdiely v ekonomickej úrovni. Do tejto skupiny fondov patria Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond a Kohézny fond (fond na zmierňovanie rozdielov medzi ekonomikami). Prostriedky z nich by mali napomáhať začleňovaniu do skupiny členských krajín EÚ. Nesmie sa však podceniť skutočnosť, že jedným z významných princípov poskytovania prostriedkov u mnohých programov z uvedených fondov je participatívnosť a kvalita projektov. Znamená to, že časť prostriedkov musí vkladať uchádzač a projekty musia byť kvalitne spracované. Preto aj aktivita podnikateľskej sféry a zodpovedné rozhodovanie ľudí a zástupcov štátu v oblasti ekonomickej aj politickej, sú a zostanú primárnym faktorom, ktorý bude dlhodobo rozhodovať o úspešnosti ekonomiky a spoločnosti. Daneš Brzica

(ÚSSE SAV)

Najčítanejšie na My Kysuce

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu
  4. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  8. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  1. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  2. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  3. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu
  5. Trh s nehnuteľnosťami praje prenájmom
  6. Wüstenrot rástol v segmente životného aj neživotného poistenia
  7. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  8. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 942
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 11 032
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 4 337
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 590
  5. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 659
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 122
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 014

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Alfasamec Sulík
  2. Peter Slamenik: Nefeť pleseň, diel číslo 1.
  3. Barbora Suráková: Čo vidieť a zažiť v perle Maroka – Marrákeši
  4. Martin Sukupčák: Neskutočný pokrytec Fico
  5. Irena Šimuneková: Keď sme na SME II.
  6. Miriam Studeničová: Koniec duchovného tuláctva a duchovného bezdomovectva
  7. Štefan Vidlár: Šampáňo - kampáňo
  8. Anna Miľanová: Škriatok rodinný... 2022
  1. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 636
  2. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 741
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 3 937
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 882
  5. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 756
  6. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 687
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 929
  8. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 2 748
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  6. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Dobrovoľní darcovia krvi si prevzali ocenenia.

Územný spolok Slovenského červeného kríža v Čadci ocenil 32 pravidelných dobrovoľných darcov krvi Jánskeho plaketami aj Kňazovického medailami.


4 h
Prístroj

Novinka prinavracia pacientom nádej, že sa postavia opäť na nohy.


1. feb
Jaroslav Vrana (vpravo) spovedá exšportovca roka Lukáša Pijáka.

Víťaza prestížnej regionálnej ankety budú vôbec prvýkrát voliť aj čitatelia kysuckých novín!


Redakcia 1. feb

Kypí vám pri pohľade na deti pozerajúce do telefónu alebo sediace za počítačom krv v žilách? Pozor, aby ste ich nepripravili o úspešnú kariéru. Namiesto zákazov ich naučte počítačom rozumieť - a zabezpečíte im lepšiu budúcnosť.


30. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Muž na následky zranení zomrel.


1. feb

Aktuálny dlh letiska je 1,8 milióna eur.


13 h

Opatrenia sú tiež na ďalších súdoch. Zo Špecializovaného trestného súdu v Pezinku museli odviesť dvojicu obžalovaných.


(JN) 9 h

Prichádza poľská spoločnosť Orlen, v Čechách je už jednotkou.


15 h

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Alfasamec Sulík
  2. Peter Slamenik: Nefeť pleseň, diel číslo 1.
  3. Barbora Suráková: Čo vidieť a zažiť v perle Maroka – Marrákeši
  4. Martin Sukupčák: Neskutočný pokrytec Fico
  5. Irena Šimuneková: Keď sme na SME II.
  6. Miriam Studeničová: Koniec duchovného tuláctva a duchovného bezdomovectva
  7. Štefan Vidlár: Šampáňo - kampáňo
  8. Anna Miľanová: Škriatok rodinný... 2022
  1. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 636
  2. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 741
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 3 937
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 882
  5. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 756
  6. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 687
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 929
  8. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 2 748
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  6. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu