ečka, spisovateľka, scenáristka, režisérka. Keď sledujeme jej filmy, čítame poviedky, či vidíme ju v niektorej z jej monodrám, akoby sme videli sami seba. Je to smiech cez slzy, situácie „vystrihnuté“ zo života. V období, keď sa odvážila použiť v tvorbe nárečie, vyvolala takmer malú „revolúciu„. Aj my sme hovorili o tom, aj o všeličom inom...
Povedzte nám niečo o svojej tvorbe...
Myslím si, že tvorba každého autora čerpá z detstva, z poznatkov, čerpá z regiónu, v ktorom žije. Rada používam nárečie, lebo každé má svoje špecifikum, povedzme naše špeciálne východoslovenské. Je pravda, že mi je najbližšie a je jedným z prvkov, ktorý nemôžem obísť vo svojej literárnej tvorbe. Nie je to pre mňa vec atrakcie, ako si to zo začiatku mnohí vysvetľovali, ale práve naopak, u mňa je použitie nárečia nutnosťou.
Je ťažké pre spisovateľa používať nárečie?
Niekedy nad vetou, nad dialógom, v ktorom ho použijem, rozmýšľam veľmi dlho. Ono sa to potom zdá, že je to jednoduché, ale pre mňa je to veľmi ťažké, pretože nechcem ublížiť ani nárečiu a musím akceptovať aj spisovnú slovenčinu. Nemám rada, keď sa dialekt používa len na také vulgarizovanie. Dosť často sa to uberá k takejto podobe. Čo sa týka nárečia, myslím si, že sme bohatá krajina, lebo čo kraj, to iné nárečie, ľubozvučnosť, melódia a iná filozofia... Aj z nárečia sa dá prečítať životná filozofia ľudí a regiónu, v ktorom žijú, determinuje ich výslovnosť a poetičnosť.
Aký vzťah máte ku Kysuciam?
Je to kraj, ktorý trochu poznám a mám ho rada, lebo som tu roky chodievala. Má svoje osobité čaro, iné čaro, ktoré povedzme nemá východné Slovensko. Som rada, že som tu opäť po čase prišla.
Na akom projekte teraz pracujete?
Práve som dopísala scenár pre nový film. Najväčší problém pre jeho realizáciu sú samozrejme financie. Niečo sa mi už podarilo zohnať. Možno na filme čoskoro začneme pracovať.
Kde čerpáte inšpiráciu pre svoju tvorbu?
O tvorbe sa ťažko hovorí, lebo ona má hovoriť sama za seba. Pýtate sa, kde nachádzam námety. Stretávam sa s ľuďmi, snažím sa prijímať život taký, aký je, so všetkými jeho kladmi aj zápormi. Je len samozrejmé, že sa vždy usilujem vybrať si to pozitívnejšie. Aj keď sa nesnažím prižmurovať oči nad mocou krivdy a zla. Doteraz sa mi však vždy podarilo nájsť ten úsmevnejší tón pre moju tvorbu. Je nesmierne dôležitý istý nadhľad a humor, – nemyslím tým nejaký „lacný„ humor posmeškovosť, ale skôr taký ten satirický fenomén, ktorý by v dobrom umeleckom diele nemal chýbať.
Máte nejaké spisovateľské vzory?
Veľmi blízke sú mi diela Čechova, ale aj nášho Martina Kukučína.
Čo predstavuje pre vás šťastie?
Viete, to je také slovo, ktorého obsah sa nedá vypovedať stručne. A napokon... šťastie si každý predstavuje ináč. Podľa mňa šťastie je asi láska... je jedno, či je to láska medzi ľuďmi, láska k robote, k rodnému kraju k životu. Takže ja by som šťastie spájala s láskou.
Prezradíte nám vaše životné krédo?
Žiť statočne, neubližovať nikomu, mať robotu, ktorú má človek rád. A dobrých ľudí okolo seba.
MAGDA HACKOVÁ
Snímka: autorka
