ovacou činnosťou, ktorá predstavuje 80 až 90 % z celkove opelených kvetov. Preto musíme robiť všetko, aby sme ich uchránili od ničivého účinku pesticídov. Na obale každého prípravku je uvedený stupeň jeho škodlivosti pre včely, čo musíme rešpektovať.
Celkovo sú včely menej citlivé na fungicídy. Pravda, ani tieto zbytočne nepoužívame na postrekovanie kvetov. Okrem toho niektoré prípravky môžu pôsobiť na včely repelentne – odpudzujúco. V takom prípade by sme mohli nepriaznivo ovplyvniť ich opeľovaciu činnosť. Preto za priaznivého počasia napr. proti múčnatke postrekujeme tesne pred kvitnutím, a potom hneď po odkvitnutí. Len pri dlhotrvajúcom chladnom a vlhkom počasí v období kvitnutia musíme niekedy postrekovať proti chrastavitosti aj do kvetu.
Všetky ostatné prípravky, okrem fungicídov, sú pre včely škodlivé, a preto nimi nepostrekujeme nijaké kvitnúce rastliny (burinu pod stromami treba pokosiť ešte pred kvitnutím) a ani ich nepoužívame v čase a smere letu včiel.
Poškodenie rastlín
Rastliny môžeme poškodiť pri postrekovaní s vyššou koncentráciou ako je predpísaná, opakovanom v krátkych intervaloch, oneskorenom pri zimných postrekoch, znehodoteným prípravkom, zoslabnutých rastlín vplyvom veľkého výskytu škodlivých činiteľov, hneď po dlhotrvajúcich alebo prudkých dažďoch, za vysokej teploty, striekačkou znečistenou nevhodnou látkou, napr. herbicídmi alebo zvyškom zimných postrekov, citlivých kultivarov a druhov, nevhodnou kombináciou pesticídov.
Príprava postrekovej tekutiny
Správnosť prípravy postrekovej tekutiny má veľký vplyv na jej účinnosť alebo stupeň fytotoxicity. Treba preto dbať aj na správnu prípravu prípravku používaného na postrekovanie.
Prípravky často kombinujeme, teda spolu miešame. Robíme to kvôli ušetreniu práce, pretože na rastlinách sa väčšinou vyskytuje viac škodlivých činiteľov. Ak musíme postrekovať aj ďalšími prípravkami, ktoré nie sú miešateľné, musíme ich používať samostatne, vždy až po zaschnutí predošlého postreku.
Postrekovú tekutinu si pripravujeme buď vo väčšej nádobe, najlepšie z plastickej hmoty, a už hotovú ju nalievame do postrekovača, alebo priamo v postrekovači. Pritom je vhodné vyznačiť si na stene nádoby najpoužívateľnejšie objemové množstvá značkami, prípadne použiť drevenú tyčku alebo lepšie úzku latku z plastickej hmoty (asi 5 x 25 mm) a na nej zárezmi skusmo vyznačiť potrebné objemové množstvá. Okrem rýchleho zmerania množstva tekutiny v nádobe môže slúžiť táto mierka aj na miešanie. Nesmieme ale zabudnúť, že platí len pre nádobu, v ktorej sme si litrovaním (postupným prilievaním známeho objemu vody) urobili na nej zárezy.
Pripravujeme si len toľko postrekovej tekutiny, koľko budeme môcť za niekoľko hodín spotrebovať. Jej uskladnenie, najmä ak prípravky kombinujeme, nie je vhodné pre ich častú stratu účinku alebo aj vzniku fytotoxických látok.
Potrebné množstvo postrekovej tekutiny odhadneme na základe vlastných skúseností a záznamov alebo výpočtom podľa priemeru koruny stromov a ich počtu, ako je z praxe známe.
Emil Maslík,
tajomník OV SZZ Čadca
