léria Čadca a Rakúske kultúrne fórum Bratislava výstavu fotografií secesnej a historizujúcej viedenskej architektúry, ktorú doteraz videli návštevníci výstavných siení vo viacerých stredoeurópskych metropolách.
Kurátor výstavy Walter Zednicek nekoncipoval výstavu tak ako by možno mnohí očakávali, len ako súbor ukážok vrcholnej viedenskej secesnej architektúry, (i keď sú tu z hľadiska dejín a vývoja architektúry zastúpené najdôležitejšie ukážky tvorby Otta Wagnera, nechýba Výstavná budova Viedenskej secesie od J. M. Olbricha a zastúpená je aj tvorba J. Hoffmanna). Dobre zvolený výber 50 – tich farebných fotografií poukazuje na vplyv viedenskej secesie a šírenie myšlienok výraznej osobnosti súdobej architektúry medzinárodného významu Otta Wagnera, ktoré sa šírili prostredníctvom tvorby jeho žiakov a pokračovateľov po celom území vtedajšieho Rakúsko - Uhorska. V závere 19. st. mala už Viedeň za sebou niekoľko významných urbanistických zásahov, ktoré ju zmenili na moderné veľkomesto - v roku 1893 patrila medzi desiatku najväčších miest sveta. Na prelome storočí tu vládla čulá stavebná aktivita, vďaka kultúrnej vyspelosti investorov spojená s vysokými umeleckými nárokmi. Výraznou osobnosťou, ktorá ovplyvnila vzhľad mesta, bol architekt Otto Wagner, presadzujúci nový spôsob chápania architektúry, stojaci v opozícii voči dobovému silne prevládajúcemu, no prežitému historizmu. Wagner hlásal zjednodušenie dispozície stavieb, návrat k ich funkčnosti, očistenie od zbytočnej a z jeho hľadiska prežitej historizujúcej dekoratívnej výzdoby. Hľadal rovnako, ako nová skupina secesných umelcov, vhodný spôsob umeleckého vyjadrenia doby. V súlade s myšlienkami v tom čase rodiaceho sa umeleckého slohu – secesie, presadzoval a dôsledne uplatňoval i v praxi znovuprijatú myšlienku umeleckého diela ako celku, zahŕňajúceho všetky oblasti života. Komplexnosť architektonického riešenia a uplatňovanie tejto myšlienky v praxi je viditeľná na všetkých vystavených fotogra-
fiách. Bez rozdielu či ide o obytné, nájomné domy, vily, verejné administratívne budovy, obchodné domy, úrady, koncertné siene, kostoly, firemné budovy, poisťovne – všetky sú riešené s rovnakou dôslednosťou, citom pre detail, s citeľným úsilím vytvoriť jednotný a zmysluplný celok. V duchu Wagnerových myšlienok v nich poväčšine dominuje nosná a podporná línia, tabuľovité stvárnenie plochy, čo najjednoduchšia koncepcia, vystupovanie konštrukcie a materiálu, časté použitie porcelánu, majoliky a mozaiky. Dielo a teoretický odkaz Otta Wagnera a jeho školy nezanechali výrazné stopy len na obraze Viedne až do vypuknutia Prvej svet. vojny siahali prostredníctvom jeho pokračovateľov oveľa ďalej - na územie celej monarchie. Okrem Wagnera pochádzali všetci významní architekti z korunných krajín monarchie, je preto logické, že ich tvorba siahala i do ich rodných oblastí. J. M. Olbrich, J. Hoffmann, A. Loos, rovnako ako aj jeden z prvých Wagnerových žiakov H. Gessner, pochádzali z Moravy, M. Fabiani zo slovinsko-talianskej oblasti povyše Terstu, J. Plečnik z Ľubľany. Plečnik odišiel z Viedne do Prahy, kde sa stal architektom Pražského hradu, neskôr sa vrátil do svojho rodiska, ktorého vzhľad veľmi výrazne ovplyvnil. Fabiani prevzal v roku 1917 vedenie Úradu pre obnovu v Görtzi, J. M. Olbrich prepožičal svoju pečať Darmstadtskej umeleckej kolónii. Vo Viedni objavená cesta od historizmu k funkčne zdôraznenej secesii tak bola nasledovaná žiakmi Wagnera, ktorí dokázali pôsobiť „štýlotvorne„ medzi Moravou a Terstom.
Výstava je sprístupnená v Oščadnickom kaštieli KG od 7. júla do 5. septembra 2002, od utorka do piatku v čase od 9.00 do 16.00 hod., v nedeľu od 12.30 do 16.30 hod.Zuzana Sýkorová