porúčanej koncentrácie postrekovej tekutiny. Čím nižšia koncentrácia sa môže použiť, tým je účinnosť prípravku vyššia. Väčšina prípravkov má vyššiu preventívnu ako liečebnú (kuratívnu) účinnosť. Na uvedenom princípe je založené vzájomné nahradzovanie prípravkov, najmä fungicídov, ktorých je v obchodnej sieti viac druhov s obdobnými vlastnosťami. Ak nestihneme vhodný čas na preventívny zásah (postrek), možnosť výberu prípravkov sa podstatne zúži len na najúčinnejšie prípravky, a to väčšinou zo skupiny s hĺbkovým alebo až systémovým účinkom. Tabuľka prehľadu vlastností prípravkov nám pomôže rýchle sa orientovať a vybrať si prípravok, ktorý máme k dispozícii, naše kultivary sú naň menej citlivé a má vyhovujúcu dĺžku ochrannej lehoty, najmä ak je to v čase pred zberom ovocia a zeleniny.
Stupeň zdravotnej škodlivosti (jedovatosti pesticídov) je veľmi rôzny a závisí od chemického zloženia prípravku. Zhruba možno povedať, že najjedovatejšie sú insekticídy. Silne jedovaté sú aj rozličné nástrahy. Fungicídy sú obyčajne menej jedovaté. Treba si tu ale uvedomiť, že nech
je stupeň jedovatosti prípravku akýkoľvek, každý stačí na veľmi vážne poškodenie ľudského organizmu. Ľudský organizmus je vystavený ich nepriaznivému účinku jednak pri práci s pesticídmi a pri konzumácii plodov, ak nedodržíme určité zásady.
Dnes sa všetky pesticídy zdravotne prísne preverujú. Ich bezpečné používanie je podmienené dodržiavaním bezpečnostných predpisov pri manipulácii s nimi a ochranných lehôt s ohľadom na zber a konzumáciu plodov.
Ochrannou lehotou je predpísaný čas, ktorý musí uplynúť od posledného postreku po zbere alebo konzumácii plodov. Určuje sa pre každý prípravok osobitne a s ohľadom na rýchlosť ich rozkladu na rastline. Po uplynutí tejto lehoty je prípravok v rastline už úplne rozložený na zdraviu neškodné látky, alebo je ho tak málo, že je už ľudskému zdraviu neškodný.
Pri kombinovaných postrekových tekutinách celkovú ochrannú lehotu určujeme podľa prípravku s najdlhšou ochrannou lehotou. Ak máme možnosť výberu, vždy sa vyhýbajme používaniu prípravkov vyrobených na základe DDT (Dykol, Lidykol, Dynocit a pod.), ktoré sa jednak veľmi pomaly rozkladajú, jednak ich zvyšky sa ukladajú a hromadia v pôde i v ľudskom organizme, čo je nežiaduce.
Citlivosť na určité pesticídy alebo použitú koncentráciu ich roztokov je veľmi špecifická podľa jednotlivých druhov a kultivarov rastlín, na čo treba pri výbere postrekovej látky brať ohľad. Pretože citlivosť kultivarov nie je vždy a všade jednoznačná, aj tu nám pomôže vlastné pozorovanie a vlastné skúšky. Uvádzame tu preto len rámcové skúsenosti.
Herbicídy sú prípravky na ničenie burín. Je ich veľa a citlivosť rastlín na ne je veľmi rozdielna. V našich záhradách, kde máme obyčajne rozličné zeleniny a ovocné dreviny, sa ich použitiu radšej vyhneme a používame tradičné mechanické odburiňovanie a kultiváciu, čo je pôde, a teda rastlinám užitočnejšie. Zimné postrekové látky ako Nitrosan alebo Arborol, použité za vegetácie, pôsobia na rastliny tak ničivo ako silné herbicídy. Poškodzujú najmä jahody pri zimných postrekoch v období bez snehovej prikrývky.
Meďnaté prípravky použité preventívne majú veľmi dobrú účinnosť na choroby rozširujúce sa za vlhka a dobre sa držia na povrchu rastlín. Za vegetácie, napríklad pri viniči, často spomaľujú rast tým, že spôsobujú rastový šok. Stáva sa to najmä pri domácky vyrábanom meďnatom prípravku-bordeauxskej zmiešanine. Priemyselné výrobky túto vlastnosť väčšinou nemajú. Za vegetácie meďnaté prípravky používame väčšinou len pri viniči, pretože väčšinu ostatných druhov viac alebo menej poškodzujú. Opodstatnené použitie pri ostatných druhoch však majú na začiatku pučania, pri nalievaní púčikov a suchej škvrnitosti kôstkovín.
Sírne prípravky sú účinné proti hubovým chorobám, najmä na začiatku vegetácie, keď sú aj pestované druhy a kultivary na ne menej citlivé.
Emil Maslík,
tajomník OV SZZ