aby sme nezamenili skupinu pôsobnosti prípravku, napríklad aby sme nepoužili miesto niektorého fungicídu proti múčnatke prípravok zo skupiny insekticídov (napr. Anthio). Môže sa nám ľahko stať najmä pri menej známych prípravkoch. Je známe, že niektoré prípravky účinkujú aj na škodlivé činitele v iných skupinách, než pre ktoré sa pôvodne vyrobili. Ich vedľajší účinok je však obyčajne taký nepodstatný, že na ňom ochranu nemožno stavať. Výnimku z toho tvoria najmä sírne prípravky. Ich chemická a biologická aktivita je taká veľká, že okrem širokej fungicídnej pôsobnosti (ako preventívne prípravky proti múčnatke, ale aj mnohým chorobám rozširujúcim sa za vlhka) pôsobia vo vyššej koncentrácii aj na hmyz, napr. pred začiatkom vegetácie na červov a za vegetácie obmedzujú rozširovanie roztočov. Ich pôsobnosť je síce široká, ale účinnosť zväčša len preventívna. Podobne i Karathane je účinný hlavne proti múčnatke, kde má väčšiu, ba až liečebnú (kuratívnu) účinnosť a súčasne obmedzuje aj rozširovanie roztočov. Naopak, pri dnes používaných letných insekticídoch (ničiacich hmyz) nerátame s fungicídnym (huby ničiacim) účinkom, i keď sa o tom niekedy hovorí. Perspektíva je ale taká, že sa vyvíjajú a budú vyvíjať prípravky úzko špecializované (selektívne) až na jednotlivých škodcov, a nie naopak. Teda s jedným univerzálnym prípravkom nemožno rátať ani v budúcnosti. Je to aj v záujme ochrany životného prostredia. Teda zámer nie je ničiť okolo seba všetko živé, ale potlačiť v rozširovaní len to, čo skutočne spôsobuje mimoriadne škody, a to podľa možnosti čo najmenej „jedovatým„ spôsobom. Ďalším dôležitým faktorom je poznať princíp účinku prípravku na škodlivého činiteľa. Podľa toho ich rozdeľujeme na pesticídy:
Dotykové – kontaktné, ktoré pôsobia len pri priamom styku so škodcom alebo chorobou. Pritom môžeme zasiahnuť škodcu, ktorý sa na rastline už vyskytuje a zničí ho, alebo vo forme ochranného filmu chrániť rastlinu pred napadnutím škodcom alebo vrastením chorobonosných spór do nej. Týmito prípravkami treba orosiť celý povrch rastliny.
Požerové – pôsobia ničivo cez tráviace orgány škodcu po konzumácii postriekaných častí rastlín alebo nástrah.
Dýchacie – (respiračné) – ničia škodcu svojimi parami.
S hĺbkovým účinkom – preniká do rastlinných orgánov v blízkosti ich odpadu (napr. ak list postriekame len z jednej strany, zničia škodcu aj na opačnej strane), ich výhoda okrem dobrej účinnosti spočíva aj v úspore postreku a práce, pretože netreba tak dôkladne orosiť celý povrch rastliny ako pri dotykových prípravkoch.
Systémové – dostávajú sa do rastlinných štiav a škodcov ničia po cicaní štiav (napr. voškami) alebo požieraní časti rastlín. Musia mať dosť času na preniknutie do rastliny, takže by mali zostať niekoľko hodín bez zaschnutia na jej povrchu. Ich účinnosť nezávisí od orosenia povrchu rastliny, ale od ich koncentrácie v rastlinných šťavách, teda od množstva prípravku (dávky) vstrebaného rastlinou. Na to, aby sa prípravok mohol dokonale vstrebať, je potrebný dostatočne veľký povrch rastlinných vegetačných orgánov, teda listov a letorastov, a preto ich použitie má význam len počas vegetácie.
Používané pesticídy sa však nechávajú prísne podľa uvedeného rozdelenia. Podľa ich základných vlastností ich zaraďujeme do niektorej skupiny prípravkov, i keď majú čiastočne vlastnosti aj niektorej z ostatných skupín. Pri určovaní spôsobu použitia teda berieme do úvahy ich prevládajúce vlastnosti.EMIL MASLÍK,
tajomník OV SZZ
