osiu farmu rodiny Martiniakovcov, sľúbili sme, že sa sem radi vrátime. Stav je podstatne iný ako v júni roku 2000. Ostalo šesť chovných kusov a v súčasnosti majú aj štyri mláďatá. „Mäso zo pštrosa obsahuje len tri percentá cholesterolu a je kvalitné. Farbu má ako hovädzie s príchuťou divočiny. Vhodné je pre alergikov. Podľa ceny na trhu sa pohybuje od 300 do 400 korún. U týchto exotických zvierat je veľmi dôležité, aby mali výbeh. Ako stravníci sú nenároční. Stačí im zelená tráva, sekané seno, kukurica, pšenica, ovos, granule,“ hovorí majiteľ Jozef Martiniak. O pštrosích vajciach sa už toho popísalo veľa. Samica za rok znesie okolo 50 až 80 vajec. Zaujímavosťou je, že z jedného kusa (obsahuje asi 25 slepačích vajec) sa naje celá rodina a „praženička“ sa nemusí ani soliť. Chovajú sa tak, že jeden samec by mal „zvládnuť“ dve samice. Ak je dobrý, tak tri... Na Slovensku existuje Asociácia chovateľov pštrosov, ale podľa vyjadrenia Jozefa Martiniaka je lepšie, keď sa „človek stará sám o seba“. Sľuby o dotácie a finančnú pomoc pre chovateľov ostali len v rovine sľubov. Na Slovensku nič nové. Momentálne sa chovu týchto krásavcov venuje viac ako 120 chovateľov. Cenné zo pštrosa je takmer všetko. „Naposledy som predal rybárom pierka. Robia si z nich mušky. O pštrosie pierka majú záujem aj členovia historického šermu z Bojníc, používajú sa aj pri výrobe barometrov na meranie vlhkosti a záujem prejavili aj barové tanečnice, ktoré pierka používajú na výrobu šálov. Za kilogram pštrosích pier zaplatili v Nemecku 1200 DM. Samce sú útočné a jedným kopnutím môžu človeka aj zabiť. Jatočný kus je najlepší keď má rok,“ dodáva Jozef Martiniak. Budúcnosť chovu je však ohrozená. Majiteľ uvažuje, ako ďalej, lebo na Slovensku sú zlé podmienky.
(vk)
