druhým domovom a v mnohých prípadoch sú učitelia aj rodičmi, dôverníkmi a najlepšími kamarátmi žiakov alebo študentov. Túto nepriamu aktivitu učiteľov vítajú tie deti, ktoré doma zázemie nemajú. Nie o tom, však chcem písať. Veľmi dobre si pamätáme na školské časy. Na naše vyčíňanie na základných školách, ktoré sa neobišlo bez trestu alebo zlej poznámky. Koľkí z nás išli domov so strachom, keď sme mali v žiackej knižke poznámku s obsahom napríklad „žiak neustále vyrušuje,“ „na hodine nedáva pozor,“ „cez prestávku sa hral karty“ a podobne. Nedávno som sa stretol so zaujímavou reakciou jedného otca. Syn chodí do piatej triedy a viete si predstaviť chlapca v jeho veku. „Domov nosí pravidelne poznámky, že je nedisciplinovaný, vyrušuje, bije sa... To nehovorím o predvolaniach do školy,“ sťažoval sa utrápený otec. Nuž, triedna učiteľka si myslí, že pohovor s otcom, či matkou pomôže a dieťa sa zlepší. Verím tomu, že pedagógovia to robia v tom najlepšom presvedčení, urobiť nápravu. Reakcia otca však bola taká, že učiteľka a jej kolegovia sú tam na to, aby si urobili poriadok. „Poviem vám úprimne mal som „sto chutí“ jej napísať, aby mi pomohla vyriešiť môj problém, lebo syn mi nechce v nedeľu jesť mäsovú hovädziu polievku,“ hovorí otec. „Mám ho biť? To nechcem. Je to môj problém a problém mojej manželky, ale nikoho tým neobťažujem. Podľa môjho názoru, učiteľ je tam na to, aby si so žiakmi vedel poradiť. Aj ja som bol žiakom a náš triedny nikdy nevolal rodičov do školy. „Postvárali“ sme všeličo, ale triedny si urobil poriadok,“ dodal so znechuteným výrazom tváre otec troch detí. Doba sa zmenila. Trstenicu za tabuľou vystriedal iný spôsob ako ten, ktorý presadzoval známy Makarenko. Učitelia upozorňujú písomnou formou rodičov na nevhodné správanie detí, zavolajú ich do školy a keď nič nepomáha, žiakovi sa zníži známka zo správania. Dnes sa poriadny výprask odsudzuje. Dieťa by mohlo utrpieť určitú tramu, psychológovia sa vyjadrujú o zlých následkoch pre deti... Nie som zástanca fyzických trestov, ale už som raz písal o tej známej ľudovej múdrosti, ktorá hovorí, že ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko... Tento problém môžu vyriešiť len učitelia spoločne s rodičmi. Som presvedčený, že ani jeden rodič sa nenahnevá, keď učiteľ jeho dieťaťu „vytne jednu výchovnú“. Verte, vážení rodičia, že dieťa sa s tým ťažko pochváli, keď bude vedieť, za čo dostalo.(vk)
