veľa nádherných, ba až prenádherných zážitkov. Idú, napríklad, dvaja vojaci, ako sa hovorí, do poľa a stretnú laňku. Domnievate sa, že ju nebudú prenasledovať, keď majú gver na pleciach? Ak sa im tá laňka stratí, zoberú sa a idú si zahrať biliard do blízkej krčmičky. Oj, dedo už na tej tzv. malej vojne čosi zažil. Dokonca mu v noci kvapkalo na čelo – vojenský stan bol deravý.
Ale predsa len mám niečo z tohto obdobia v pamäti. Môže to byť dajme tomu potešenie pre obecenstvo: dievčatá nosili vtedy minisukničky. Ja viem, že aj teraz to bolo, ale ak ste si pozorne všimli, tie dievčence si začínajú ukrývať nohy; teda nohy nie, ale sa ukazujú len po kolená. Neviem, či je to správne, ale móda by mala existovať za každého počasia... Moja stará, napríklad, teraz upratuje všetky komory a police, možno, čert nikdy nespí, chce zistiť, kde mám skryté svoje celoživotné úspory. He-he-he, nevie, že moje úspory sú už dávno uložené v najlepšej banke na svete – v našej krčmičke... Ale prišiel mi na um, keďže sme hovorili o tej vojne, jeden príbeh.
Major mužstva sa rozhodol, že si zoberie najlepšiu skupinu a naloží štrk na auto – bolo potrebné trošku zrekonštruovať útvar, pretože čakali návštevu generála. A generál, to vám poviem, to je kapacita! Nuž, čo mali robiť, zobrali sa do roboty. Štrk bol pripravený, auto tak isto, išlo sa rovno do práce. Veliteľ major, presne podľa regúl vojenského života, a to bolo ešte za hlbokého komunizmu; nedovolím si tvrdiť, čo môže, či nemôže súčasný major, ale vtedy to bolo jednoducho tak. Major dal príkaz či vlastne rozkaz príslušným vojakom: „Lopaty uchopiť a štrk naložiť! Raz, dva, tri...“ Lopaty so štrkom, čo vám budem viacej hovoriť, len tak lietali. Ako kozmonauti. Dôstojník, pretože opakovaná činnosť je dosť únavná, si utrel po pol hodine spotené čelo a vyhlásil: „Chlapi, dosť! Dajte si pohov! Ja sa o chvíľu vrátim.“
Jedno je isté, že kým sa onen veliteľ vrátil, štrk bol naložený. Spokojní boli všetci. Či sa im ten materiál podarilo v poriadku doviezť do útvaru, alebo sa po ceste ešte voľakde zastavili, nevieme. Aspoň ja som o tom výsledku nepočul, hoci som sa akcie zúčastnil. To naša kronika už nezapísala...
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
