ú deti možnosť dokonale sa vyšantiť, zabudnúť na školské povinnosti. Uplynulý piatok dostali vysvedčenie, výsledok ich celoročnej „práce.“ Niektorí rodičia pri čítaní známok zatvárali oči, aby ich znova otvorili a presvedčili sa, či dobre vidia. „Má všetko, čo potrebuje, robím ako kôň a mal by si vidieť, aké vysvedčenie doniesol môj syn,“ povedal mi kamarát. „Kašlem sa na to, darmo mu hovorím, že sa neučí pre mňa, alebo manželku, nič nepomáha. Mám ho biť? To nechcem,“ smutne pokračoval a niekoľkokrát zdupľoval, že je ešte len „siedmak.“ Nepýtal som sa na známky, ale domyslel som si. Dobré neboli. Nuž veru tak. V niektorých rodinách prevládala radosť, v niektorých smútok. Počul som aj taký názor, že dôležité je zdravie. Súhlasím. Horšie však je, keď dieťa dospeje a vyčíta rodičom, že mali byť prísnejší. Ambiciózne deti by chceli študovať na stredných, či vysokých školách rôzneho typu, ale študijné výsledky hovoria o niečom inom. Pochopiteľne, že rodičia chcú vidieť svoje deti spokojné a šťastné. Urobia všetko preto, aby im pomohli. No deti by si mali uvedomiť, že zázraky sa robiť nedajú. Svoju budúcnosť majú v rukách len ony. Nie každý má „hlavu“, ako sa zvykne hovoriť na učenie. Vážení rodičia! Len vy viete spoločne s učiteľmi vášho dieťaťa (detí), či má na viac alebo nie. Nech už bolo to vysvedčenie akékoľvek, skúste sa ovládať a analyzovať príčiny. Starých ľudových múdrostí, prísloví a porekadiel je neúrekom. Treba si vybrať to správne, ale najmä účinné, aby zabralo. „Ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko,“ má svoju myšlienku, ale na druhej strane netreba zabúdať, čo hovorievali starí otcovia. „V jednej ruke bič a v druhej cukor.“ Oddýchnite si, milí žiaci, aj vy ostatní študenti. Pri táborových ohňoch sa vráťte aspoň myšlienkou do školských lavíc a prehodnoťte, či ste nemohli dosiahnuť viac.
VLADIMÍR KOLLÁR