rejom Sokolíkom
Žilinčan Andrej Sokolík pôsobí 2,5 roka v diplomatických službách. Zastupuje Slovensko v Nórsku a na Islande, šíri jeho kultúru a povedomie o ňom, rozvíja ekonomické a kultúrne vzťahy a pomáha slovenským občanom, ktorí žijú v Nórsku a na Islande, prípadne tam prichádzajú za oddychom či prácou. Vzdialenosť medzi Nórskom a Islandom je približne dve hodiny lietadlom.
Keď sme sa zhovárali pred vaším odchodom do Nórska, na túto krajinu ste boli pripravený len teoreticky. Ako ste sa s ňou zžili?
Veľmi dobre, čo kvitujú i samotní Nóri. Aj preto, že máme s manželkou vzťah k športom v prírode a tam sú na to perfektné podmienky. Všetky voľné chvíle trávime na klzisku, na zjazdovkách, v lete na bicykli alebo na kolieskových korčuliach, plávaním v mori. Nórom sa to páči, sú totiž založení veľmi športovo. Často chodia do hôr, k moru. Pre nich je najkrajším zážitkom, keď celý deň chodia po hore a nikoho nestretnú. Kým Slovákov ťahá do spoločnosti, oni vyhľadávajú samotu.
Čím vás tamojší život príjemne prekvapil a čím zaskočil?
Príjemne ma prekvapili ľudia, nízky stav korupcie. Tak trochu ma zaskočili veľmi vysoké životné náklady. Nórsko je v súčasnosti najdrahšia krajina v Európe, možno aj na svete. Je tu veľká cena ľudskej práce, a tým pádom všetkých druhov služieb.
Severské európske štáty sú povestné vysokou životnou úrovňou. V čom sa najmä prejavuje?
Nepoznajú stres, naháňanie. Žijú pohodlne a pomaly. Kvalita bývania je veľmi vysoká. Sporák, chladnička, umývačka riadu, pračka a sušička bielizne je samozrejmou súčasťou každého bytu. Samozrejmosťou je tiež kvalita potravín, tovaru, vysoký blahobyt či čisté životné prostredie, o ktoré sa zodpovedne starajú. Priemerný mesačný príjem je 24-tisíc nórskych korún. Byty sú drahé najmä v Oslo a mestách, za byt mimo mesta platia ľudia 4-tisíc nórskych korún mesačne. Platia však 40 percent dane. Vysoká kvalita života spočíva v tom, že majú zadarmo zdravotníctvo, vysoké i základné školstvo. Počas práceneschopnosti majú, napríklad, rok plný plat. Nezamestnanosť predstavuje 2,5 percenta.
Majú rovnaké podmienky aj cudzinci, ktorí tam prichádzajú za prácou?
V súčasnosti tu pracuje 50 Slovákov v mäsopriemysle. Zarobia 16 – 20 tisíc nórskych korún. Keďže demografický vývoj klesá, je veľa starých ľudí, málo detí, zamestnávajú aj cudzincov. Zárobky i sociálne zabezpečenie majú ako Nóri. Sú však ochotní pracovať na zmeny, večer i cez víkendy, a tak zarábajú dokonca viac. Hľadajú pracovníkov do zdravotníctva, od riaditeľov cez manažérov až po upratovačky. Podmienkou je však nórčina. Aj napriek tomu, že všetci hovoria po anglicky. Keď americký lekár, dobre hovoriaci po nórsky, zachránil život mužovi po infarkte, ten sa ho napokon spýtal či nemohli poslať Nóra. Donedávna sa predávali zahraničné jahody a keď sa objavili domáce, s nápisom „konečne nórske“ a o 30 percent drahšie, všetci kupovali tie. Nóri sú vlastenci, ale nie nacionalisti.
Vy ste sa naučili po nórsky?
Je to ťažký jazyk. Manželka ho trošku ovláda, ja som sa snažil, ale som to vzdal. Napokon, pohybujem sa v kruhoch, kde sa hovorí anglicky, tak ma nemá čo nútiť.
Koľko Slovákov približne žije v Nórsku? Predsa len nie je to, kvôli práci či štúdiu, taká preferovaná krajina ako Amerika či okolité štáty.
Slovenských emigrantov, ktorí sem prišli do roku 1989, je tam asi 100, no stále viac Slovákov prichádza za prácou. Dostanú prácu, ktorú majú sľúbenú až do penzie, byty. Je tu i dosť študentov, opatrovateliek. Študenti študujú na štipendium v rámci kultúrnej dohody medzi Nórskom a Slovenskom, ale aj sami si nachádzajú možnosti študovať.
Sú nejaké podobnosti medzi Nórskom a Slovenskom?
Hovorím často o paralele medzi Slovenskom a Nórskom do 50. rokov. Bola to taká istá poľnohospodárska krajina ako Slovensko, aj rovnako chudobná. Život tu bol rovnako ťažký ako na severe Slovenska. Po roku 1980 sa ale situácia zmenila, keď objavili ropu a plyn. Na rozdiel od Slovákov si Nóri dôsledne strážia súkromie. Nóri sú síce priateľskí, pozvú vás do reštaurácie, nie však domov či na chatu. Čo sa týka prírodných podmienok, pohoria majú vo vnútrozemí, asi rovnako vysoké ako my. Zima bola tento rok veľmi mierna, dokonca sme nemali ani také mrazy ako boli na Slovensku. Od polovice Nórska smerom na sever je však snehu veľa a drží sa často do polovice júna. Vtedy kolóna s odhŕňačom čaká i dva dni kým sprejazdnia cestu. Leto je chladnejšie ako tu, 25 stupňov je pre nich horúčava, je tam ale čistý vzduch a dá sa kúpať v mori.
Vrátim sa ešte k tamojšiemu blahobytu. Môže mať aj negatívne dôsledky?
Je to predovšetkým minimalizovanie domácej výroby. Napríklad 230 rokov starú firmu na výrobu lodných lán v tomto čase sťahujú do Trenčína. Nóri majú jeden z najkratších pracovných časov na svete – 37,5 hodiny. Väčšina žien pracuje len tri dni v týždni. Ak má žena deti a povie, že chce pracovať krátko, musí jej zamestnávateľ vyjsť v ústrety.
Môžete spomenúť niektoré konkrétne projekty v rámci vzájomnej spolupráce?
Je to práve sťahovanie spoločnosti TIMM do Trenčína. Boli sme nápomocní aj pri odkúpení Slovalka v Žiari nad Hronom. Telenor si našiel schopných Slovákov, ktorých teraz vysiela do sveta. Nórom sa totiž nechce cestovať, vraj nikde na svete nie je tak pekne ako u nich. Od nás bol najúspešnejší dovoz automobilov Volkswagen, výrobkov strojárskeho priemyslu, textilu, skla a krištáľu. Od nich sme dovážali najmä ryby a chemikálie. Keďže Nóri nemajú termálne pramene, na rozdiel od Islandu, vidíme ďalšiu možnosť spolupráce v oblasti kúpeľníctva. Nóri však majú podmienku 180 slnečných dní do roka a preplácanie pobytov poisťovňou.
Zvykli ste si na tamojší jedálny lístok? Aby sme sa jemne dotkli aj nápojového, je pravdou, že severania radi obrátia pohárik?
Alkohol je tam neúmerne drahý a je to vždy najvhodnejší darček. Pijú ho všetci. Jedálny lístok tvoria najmä ryby a zelenina. Okrem gulášu tu ale dostanete všetky druhy jedál. Menu v reštauráciách je však drahé, až do 80 dolárov. Nóri chodia na nákupy do Švédska, kde je všetko lacnejšie. Tak ako sme my chodili do Poľska.
Potýkajú sa i Nóri s kriminalitou v takej podobe ako je u nás?
Kriminalita bola veľmi nízka 10 rokov späť. Nezamykali autá ani byty. Za 10 rokov sa to veľmi zmenilo, aj oni si ťažkajú. Prichádzajú sem cudzinci za prácou, začiatkom roka bol aj veľký príliv cigánov, takže to sa tiež podpisuje na vyšších číslach kriminalistických štatistík.
Za rozhovor poďakovala
Iveta Frolková
Foto: archív A. S.
