u, niektorí na chaty, či chalupy, iní zase na brigádu do Čiech. Každý sa zrejme rozhodne podľa obsahu svojej peňaženky. Turistickému ruchu sa však u nás nedarí tak, akoby sme si predstavovali. Či chceme alebo nechceme musíme si uvedomiť, že je dôležité vytvoriť pre zahraničných turistov také podmienky, ktoré by ich k nám prilákali. Slovensko má stále čo ponúknuť, čo sa týka turistického ruchu. No niektoré cenové relácie v penziónoch, hoteloch, motorestoch sú mierne povedané premrštené. V prekrásnej prírodnej scenérii som natrafil na penzión, kde za týždeň pobytu pre jednu osobu chcel majiteľ 6850 korún len s raňajkami. V cestovných kanceláriách je za túto sumu zájazd k moru, dokonca na desať dní. Od personálu som sa dozvedel, že majiteľ má veľké pôžičky a musí ich splatiť. Chápem, ale takýmito cenami si turistov zo zahraničia (to nehovorím o domácich) nezíska. Ako na to? Možno rozšíriť ponuku služieb, prípadne hľadať nejaké zľavy. Dobre sa to radí, ale nie je to jednoduché. Ak však máte zaplatiť za ovocný čaj 15 korún...Naša ekonomika je taká aká je, chceme ísť do Európy, ale aby to nebolo tak, ako v tej pesničke, ktorú spieva Janko Kuric o holej r... Sú penzióny, kde za jeden deň zaplatíte na osobu od 500 do 700 korún s polpenziou. Ponuka je široká, len si treba vybrať. Uvidíme, čo prinesú najbližšie roky. Ako to bude so zamestnanosťou, či sa zlepší ekonomická situácia. Záleží aj na nás všetkých, ako budeme napredovať. V prvom rade je to však výzva pre najvyšších predstaviteľov štátu. Menej politizovania a sľubov, ale najmä viac konkrétnych činov. To je to hlavné, čo potrebujú občania Slovenska. VLADIMÍR KOLLÁR