hodných ovocných druhov a kultivarov vzhľadom na ich požiadavky na stanovište a odolnosť proti škodlivým činiteľom. Pri tomto výbere nám veľmi pomôže prieskum v okolitých záhradkách, kde sú podobné podmienky. Okrem toho môžeme získať informácie v základnej organizácii záhradkárov a literatúre. Ak už máme záhradu založenú, môžeme nevhodný sortiment, s ktorým máme stále problémy, zmeniť preštepením.
Ďalšie menej dôležité preventívne opatrenia pre zdravý vývin rastlín a ich maximálnu odolnosť proti škodlivým činiteľom patria do oblasti agrotechniky. Je to úprava pôdy, úprava pôdnej reakcie a udržiavanie pôdy v dobrom stave riadnym obrábaním. Zanedbanie týchto opatrení je často príčinou fyziologických chorôb, najmä chlorózy, takto zoslabené rastliny sú potom citlivejšie na choroby a sú málo výkonné. Predpokladom dobrého a zdravého vývinu rastlín je aj správna výživa, správny rez a ošetrenie rezných plôch, udržiavanie presvetlených korún stromov a dobré osvetlenie rastlín (neprehustená výsadba). Jednou z hlavných náplní tejto kapitoly je preventívna chemická ochrana. Ide tu okrem správneho výberu ochranného prípravku najmä o vhodný čas jeho aplikácie. Správne termíny alebo spôsoby signalizácie sú uvedené pri každej závažnej chorobe a škodcovia pri jednotlivých ovocných druhoch a zelenine. Pri kvalitných a včas vykonaných preventívnych opatreniach môže byť počas havarijných opatrení, najmä záchranných postrekov malý až nulový a okrem toho dosiahneme vyššiu a kvalitnejšiu úrodu.
Vlastná chemická ochrana
Chemická ochrana sa skladá z preventívnej ochrany a havarijných opatrení (chemickej záchrany). Pod chemickou ochranou rozumieme použitie chemických a biologicky účinných látok s cieľom chrániť rastliny pre ochorením, vyliečiť choré rastliny, obmedziť nepriaznivý vplyv škodlivého činiteľa alebo ho úplne zničiť. Priamym doplnkom tohto spôsobu je mechanická ochrana, ktorá tiež môže byť preventívna alebo záchranná (odstraňovanie chorých častí rastlín, zber a lapanie škodcov, zber poškodených plodov, vhodný spôsob rezu a pod.).
Chemickú ochranu možno rozdeliť na:
-individuálnu – zásah smerovaný na jednotlivých škodcov a choroby po ich identifikovaní alebo signalizácii,
- kombinovanú – individuálnu so štatistikou, ktorá sa veľmi č-asto používa.
Do akej miery sa nám náš zámer podarí, závisí od identifikácie škodlivého činiteľa, správnosti termínu a denného času ochranného zásahu, od poveternostných podmienok, výberu najvhodnejšieho prípravku a správnej prípravy napr. postrekovej tekutiny.
Pri voľbe najvhodnejšieho a najúčinnejšieho ochranného postupu musíme najprv určiť, o aký druh škodlivého činiteľa vlastne ide, teda musíme ho identifikovať. Robíme to porovnaním príznakov poškodenia na rastline s údajmi v identifikačnej tabuľke alebo v niektorom atlase chorôb a škodcov.
Pri preventívnych zásahoch postupujeme podľa kalendára ochrany, signalizácie alebo podľa vlastného pozorovania z minulých rokov. Škodlivé činitele rozdeľujeme podľa ich životných prejavov, stavby tela a iných skupinových znakov na choroby, škodlivý hmyz, škodiace zvieratá ( a vtákov) a nepriaznivé poveternostné vplyvy. Jednotlivé chemické ochranné prípravky sú svojím zložením uspôsobené tak, že pôsobia špecificky na uvedené skupiny škodlivých činiteľov prípadne až na jednotlivých škodcov. Pre túto účinnosť zásahu treba skutočne veľmi presne určiť druh škodlivého činiteľa, aby sme mohli vybrať najvhodnejší pesticíd a najvhodnejší termín zásahu.
Paleta chorôb je veľmi pestrá. V podstate ich možno rozdeliť na choroby neparazitického pôvodu, tzv. fyziologické choroby spôsobené väčšinou nesúladom v prísune, pomere a potrebe živín a vlahy, a choroby parazitické, ktoré zapríčiňujú vírusy, huby, baktérie.
Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca
