či sme vôbec právny štát. Neprislúcha mi hodnotiť výroky súdov, ale niekedy sú naozaj pozoruhodné...Ale nie o tom chcem písať. Nedávno som si vypočul príbeh, ktorý mi porozprávala matka troch detí. Manžel ju opustil a aj keď mu súd nariadil prispievať na každé dieťa 400 korún, svoju povinnosť si neplnil. Nešťastná matka sa obrátila na sociálne oddelenie, kde jej sumu 1200 vyplácali oni. S manželom sa nerozviedla, možno verila, že sa vráti. Stala sa však nepríjemná vec. Žiaľ život také udalosti prináša. Dozvedela sa, že manželovi praskli vredy a vo veku 42 rokov zomrel. Nepodarilo sa ho zachrániť. Predstavte si, aká bola prekvapená, keď jej oznámili, že peniaze, ktoré dostávala zo sociálneho oddelenia, musí vrátiť! Ide o „maličkosť“- 65 tisíc korún. „Prosím vás a z čoho, keď zarobím 5000 korún a deti mi chodia do školy,“ povedala zúfala matka. Celý príbeh sa zdá neuveriteľný, ale je pravdivý. Právnik jej „poradil,“ nech požiada o splátkový kalendár. Neviem si dosť dobre predstaviť, koľko by to malo byť mesačne pri troch deťoch, keď každá koruna je dobrá. Je to vôbec možné? To ju nemohli upozorniť, keď jej platili zo sociálneho oddelenia, že keď nie je rozvedená a manžel zomrie, bude musieť celú sumu vrátiť? Kdesi sa stala chyba. Ale kde? Odkiaľ má teraz vdova s troma deťmi zohnať taký peniaz? Aj takéto príbehy prináša život. Nezdá sa mi však, že je to všetko v poriadku. Ak je to naozaj tak, ťažko potom môžeme hovoriť, že sme právny a demokratický štát.
VLADIMÍR KOLLÁR
