ude šťastné. Kvetka si zobrala mládenca, o ktorom sa vedelo, že sa zapletie do každej bitky, pri ktorej asistoval nôž. Na dôvažok nerád nechával príliš dlho suché svoje hrdlo. Nepohrdol žiadnym ohnivým mokom. Keď prišiel domov, zbil staručkých rodičov, ktorí ho nadovšetko milovali. Bol jedináčikom a to ho poznačilo. Robiť sa mu ktovieako nechcelo, žil z peňazí, čo mu dali rodičia. „Bodaj by som už išla pod zem. Toto sa nedá vydržať,“ lamentovala matka, držiac v ruke ruženec. Na druhý svet sa pobrali jeden za druhým. Jano zostal sám ako prst. Aj si poplakal za mamkou i otcom. Bolo však neskoro na ľútosť. Keď si zobral Kvetku, spočiatku sa držal. Do krčmy zašiel len občas, snažil sa pomôcť pri hospodárstve. Dobrá vôľa mu vydržala veľmi krátko. Dal sa na staré chodníčky a tak sa z chalupy opäť ozýval zúfalý plač. Kvetka, ktorá mala otca ožrana a chcela čím skôr opustiť rodičovský dom zistila, že si nevybrala dobre. „Mala som počúvnuť radu matky,“ vzdychala. Tá sa snažila odradiť ju od tohto zväzku. Teraz sa už nič nedalo robiť. Na svet sa hlásilo dieťa. Ani táto novina nejako neovplyvnila Janov život. Ba naopak, začal piť ešte viac. Kvetka porodila krásne dievčatko. Dala mu meno Mária. Po starej babke, ktorá bola veľmi dobrou osobou a všetci v dedine ju mali radi. Keď držala Kvetka dievčatko v náručí, zdalo sa jej, že pre ňu začína nový život. „Len škoda, že som ti dieťatko vybrala takého otca,“ vzdychala. Keď prišla domov, muža nenašla. Opäť sedel v krčme. Tentokrát nariekal nad zlým osudom. Vraj prečo mu Pán Boh nenadelil syna. Mal by kto robiť na hospodárstve. „Teraz budem mať doma dve usmoklené baby,“ sťažoval sa chlapom. „Len sa nerúhaj. Buď rád, že si ťa vôbec zobrala. Na čo sa vlastne sťažuješ?. Stará sa o teba. Navarí ti, operie, ožehlí. Aj pri gazdovstve sa obracia. Nemal by si toľko slopať, radšej jej pomôcť keď prišla z pôrodnice,“ povedal Štefan od susedov. „Ty sviniar, čo s ňou spávaš a či čo, že sa jej zastávaš. Ja viem, aký mám život,“ vyskočil Jano od stola a schmatol Štefana pod krk. Ostatní chlapi mali čo robiť, aby mu pomohli. Keď prišiel domov, uštedril Kvetke zopár kopancov a pľuvol na dieťa.. Keby ho matka nebola chránila vlastným telom, bol by ho schmatol a vyhodil na smetisko ako sa vyhrážal. Kvetka si všimla, že s jej dievčatkom nie je čosi v poriadku. Nereagovala na žiadne predmety, ktorými ju chcela upútať. Lekári vyriekli ortieľ: „Je slepá.“ Domov prišla ako v mrákotách. Po tom ako sa Jano dozvedel, že má slepú dcéru, pil ešte viac. V krčme si však k nemu už nik neprisadol. Všetci sa ho stránili. Nadávať a biť ženu a ešte aj slepé dieťa, to už je niečo neľudské, súdili aj jeho bývalí spoločníci. Jano skončil nedobre. Sústavná pijatika sa podpísala pod jeho zdravie. Ako hovorili na dedine, „rozpadla sa mu pečeň“. Kvetka mu za ušetrené korunky vystrojila pohreb. Dôstojne ho pochovala, dala urobiť kríž. Z Márie vyrástlo krásne dievča. Matka ju dala do internátnej školy. Naučila sa tam písať, čítať a ďalšie potrebné veci. Vyučila sa za viazačku kníh a nastúpila do práce. Matke robila len radosť. Keď prišla, akoby sa v ich dome rozsvietilo slniečko. Mária krásne spievala. V nedeľu vypomáhala miestnemu organistovi v kostole. Keď zaznel jej hlas v chráme, ľuďom vstupovali slzy do očí. „Čo jej Pán Boh odobral na zraku, to jej pridal na hlase,“ hovorievali. Keď starý organista zomrel, nastúpil na jeho miesto mladý, švárny mládenec, absolvent konzervatória. Máriu si hneď obľúbil. Tešil sa na nedeľu, rovnako ako ona. Matka jej vždy musela povedať, ako vyzerá. Či má v poriadku šaty, nemá špinavé topánky. Jedného dňa vstúpil do ich domčeka organista s kyticou kvetov. Požiadal Kvetku o Máriinu ruku. „Ale syn môj, vieš predsa že moja dcéra je slepá. To nie je ľahké rozhodnutie. Ešte o tom pouvažuj. Váš život nebude ľahký. Budeš sa musieť o svoju manželku starať a pomáhať jej,“ odrádzala ho matka. „Nepotrebujem nad ničím rozmýšľať. Svoje rozhodnutie nezmením,“ odpovedal. Keď vyšla Mária, chytil ju okolo drieku, nežne pobozkal a povedal: „Stačia nám jedny oči, odteraz budem pozerať za nás obidvoch.“
Iveta Hažíková
