tlín a zeleniny je jednou zo základných požiadaviek intenzívneho pestovania. Takýmto je, i keď s minimálnym plošným rozsahom pôdy, ale s maximálnymi požiadavkami na úradnosť a kvalitu plodov, práve záhradkárenie.
Základným princípom zabezpečenia dobrého zdravotného stavu a modernej ochrany rastlín pred škodlivými činiteľmi nie je len sama chemická ochrana, i keď je stále ešte jeho jadrom, ale súbor agrotechnických opatrení zameraných predovšetkým na predchádzanie – prevenciu vzniku pôsobenia škodlivých činiteľov. Takáto všetky prostriedky využívajúca ochrana sa nazýva komplexnou. Skladá sa z dvoch hlavných častí, a to preventívnych a havarijných opatrení.
Preventívne opatrenia
Komplexná ochrana kladie veľký dôraz na preventívne opatrenia. Príslovie: „Ľahšie je ohňu predchádzať, ako ho hasiť,“ je akoby šité práve na túto problematiku. Skutočne, havarijné opatrenia, t.j. radikálna chemická ochrana, priliehavejšie nazvaná záchrana, ku ktorej musíme prikročiť, keď sa už škodlivý činiteľ silne prejavil, nás stojí veľa námahy, času i prostriedkov a nie vždy je stopercentne účinná. Rastlina v takomto prípade z toho vyjde skoro vždy aspoň čiastočne oslabená pôsobením škodlivého činiteľa.
Tu si ešte musíme uvedomiť , že použitím chemických ochranných látok, najmä insekticídov (prípravkov ničiacich hmyz) sa sami dostávame do zdraviu škodlivého prostredia. Okrem toho narušujeme prirodzenú biologickú harmóniu záhradného prostredia, ktorá je v mnohých prípadoch pri veľkom rozšírení škodlivých činiteľov schopná ich výskyt aj sama likvidovať alebo podstatne potlačiť. Napríklad lienky ničia vošky, vtáky húsenice a chrústy, netopiere motýle obaľovačov a pod. Preto ak tieto látky aj používame, obmedzujme počet ich použití tým, že vyberieme najvhodnejší a najúčinnejší čas aplikácie, aby zásah bol čo najefektívnejší. Tu sa potvrdzuje veľký význam práve ostatných preventívnych opatrení, umožňujúcich obmedziť použitie chemických prípravkov na minimum pri maximálnom účinku.
Aj v záhradkárstve sú a pravdepodobne ešte dlho budú veľmi vážne príčiny pre používanie minimálnej chemickej ochrany. Prvou vážnou príčinou je veľkoplošné zeleninárstvo a ovocinárstvo či už vo forme celín vo veľkovýrobe, alebo záhradkárskych osád, prípadne mnohých záhrad vedľa seba. Týmto sústredením podobných plodín sa vytvárajú veľmi výhodné podmienky pre rýchle až kalamitné rozširovanie každého vyskytnuvšieho sa škodlivého činiteľa, keby sme rastliny preventívne zabezpečili proti nákaze.
Druhou príčinou je, že záhradkári často nedbajú na správny výber ovocných druhov a kultivarov vhodných svojimi vlastnosťami a odolnosťou pre určité klimatické a pôdne podmienky. Záhradkár väčšinou chce mať všetky dostupné, vychválené kultivary a samozrejme, všetky ovocné druhy vo svojej záhradke. I keď sa mikroklimatické a najmä pôdne pomery dajú čiastočne upraviť, jednako tu ovocné druhy a kultivary potrebujú oveľa väčšiu starostlivosť ako v optimálnom prostredí.
Emil Maslík,
tajomník OV SZZ Čadca
