ú akúkoľvek odbornosť. Ak sa im aj podarí zamestnať v nejakej firme, dostanú plat na hranici životného minima. Nie všetci však môžu študovať na vysokej škole. Mnohých neprijmú pre nedostatok miesta, niektorí nemôžu študovať kvôli nepriaznivej finančnej situácii v rodine. Maturita sa pomaly dostáva do úzadia. Na trhu práce sa žiadajú odborníci s vysokoškolským vzdelaním. Niekedy ostáva rozum stáť, čo všetko by rôzne inštitúcie alebo súkromné firmy chceli, aby ich prípadný uchádzač spĺňal podmienky prijatia na pracovné miesto. Keď sa objaví inzerát s ponukou na prijatie do zamestnania a zatelefonujete na zverejnené číslo, spravidla sa dozviete, že už je to miesto obsadené. Štátne organizácie si splnia povinnosť tým, že vyhlásia konkurz, ale v mnohých prípadoch je už dopredu rozhodnuté, kto bude na uvoľnenom mieste (povedzme vedúceho odboru, či iného referenta – pracovníka) zamestnaný. Stredné školy na Slovensku síce pripravia študentov, aby v ďalšom živote vykročili „ľavou,“ ale realita je iná. Kedysi bola maturita pojem. Dnes je len epizódou pre mladého človeka. Ak vás napríklad po skončení gymnázia neprijmú na vysokú školu, máte len malú možnosť nájsť si zamestnanie. Šanca zarobiť si nejakú korunku je v zahraničí. Túto možnosť využívajú najmä slečny – maturantky. Ak čo len trochu ovládajú cudzí jazyk, idú pracovať ako vychovávateľky do domácnosti. Nechcem použiť termín, že „slúžky,“ aby sa neurazili. Otvorene však treba povedať, čo by robili doma? Z podpory, ktorú dostanú u nás, sa nežije ľahko. Pravda je taká, že ak sa nám nepodarí oživiť hospodárstvo a ekonomiku, mladá generácia bude „utekať“ k západným susedom. Ani tam nie je na ružiach ustlaté, ale trebárs plat čašníka sa pohybuje od 500 do 1500 EUR, čo v prepočítaní na naše koruny nie je na zahodenie... VLADIMÍR KOLLÁR
