nu
Kysuce – Májovú idylu sprevádza na kysuckých vŕškoch bľačanie ovečiek. „V súčasnosti už ožili pastviny pri všetkých kysuckých salašoch. Do terénu „vyšlo“ zhruba 11 387 kusové stádo oviec, ktoré tvoria plemenné járky, bahnice a plemenné barany, informovala naše noviny riaditeľka regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Čadci Ing. Anna Škrabáková. V minulosti mali chovatelia problémy najmä s vlnou. V skladoch jej pribúdalo, bol problém nájsť seriózneho odberateľa. V súčasnosti ju väčšina odpredáva Slovene, a.s. Žilina. Cena je 22 korún za kilogram, chovatelia ju prípadne vymieňajú za koberce alebo pracovné odevy. Sú však radi, že sa vlny zbavia. Peniaze, ktoré získajú, akurát pokryjú náklady na strihanie. V minulých dňoch odpredali spomínanej akciovke vlaňajšiu i tohtoročnú vlnu. Podľa informácie Ing. A. Škrabákovej predpokladajú, že z jedného chovu bahnice vyprodukujú okolo 15 kg syra, čo pri zhruba 6500 kusovom počte predstavuje 97 500 kilogramov. Ovčiu hrudku odovzdajú na spracovanie do syrárni v Turčianskych Tepliciach. Chov oviec mal na Kysuciach svoju tradíciu. Podobne ako iné oblasti Slovenska, aj Kysuce boli známe salašníckym chovom oviec. V minulosti salašnícke podnikanie a jeho organizácia v severnej časti Kysúc – Oščadnica, Skalité, Čierne bolo mimoriadne zaujímavé a nemalo obdobu v slovenskej časti Karpát. Bolo podobné ako v susedných oblastiach poľského a moravského okolia Tešína. Salaše na Kysuciach bývali umiestnené na horských pasienkoch, alebo pri poľnohospodárskej pôde v údoliach. Pri salašníckom spôsobe chovu oviec sa spracovávalo ovčie mlieko na hrudkový syr. Rovnako je tomu aj teraz.
Na zrážanie mlieka sa používala šťava z teľacieho žalúdka, čo viacerí praktizujú doposiaľ. Salaše boli raritou najmä pre ľudí prichádzajúcich z miest. Zvlášť keď si mohli ochutnať zo žinčice či oštiepka. Parenice, korbáčiky, oštiepky a ovčia hrudka boli kedysi najlepším „podarúnkom“. Niekedy lepším platidlom než slovenská koruna. Zdá sa, že kvôli sprísneným podmienkam týkajúcich sa spracovania mlieka, táto tradícia zakape. Vinu na tom bačovia ani Dunčovia nemajú. Skôr prísne predpisy, ktoré by mali napomôcť nášmu správnemu vykročeniu do Európskej únie. Faktom je, že na Kysuciach majú kredit na spracovanie výrobkov z ovčieho mlieka, ako je bryndza, korbáčiky, parenice, len Poľnohospodárske obchodné družstvo Radoľa, ostatné takýmito spracovateľskými kapacitami nedisponujú. V kysuckom regióne si dobre počína aj firma ABEL plus, s.r.o Podvysoká, ktorá vlastní 380 kôz. Ako uviedla Ing. Škrabáková, firma patrí k posledným chovateľom kôz na Slovensku.
Iveta Hažíková
