týkajúce sa túlavých psov v meste. Pani Voreková z mestskej polície nám dala užitočné rady, ako sa máme správať pri stretnutí s cudzím psom. Túlavé zvieratá sú výsledkom nezodpovedných ľudí, ktorí z rôznych dôvodov prestali mať o ne záujem. Pes, ktorý sa pohybuje voľne, nie je škodlivý a určite nezaútočí, pokiaľ samozrejme neubližuje niekto jemu. Aj človek sa bráni a nenechá si len tak ublížiť. Pisateľka píše, že pes roznáša choroby. Prečo sa máme na to takto pozerať? Aj ľudia roznášajú choroby a my ostatní ich preto neodsudzujeme a nechceme ich zabiť. Áno, niekto si teraz povie, ako môžem porovnávať zviera a človeka. Podľa mňa je to zviera tiež plnohodnotný živý tvor, ktorý cíti bolesť, má radosť, myslí a pod. Ako sa niektoré dámy cítia vo svojich kožuchoch, keď môžu vedieť, ako to zviera vystrašene pozerá, čo sa deje, keď ho idú zabiť, len zato, aby sa v jeho kožušine mohol niekto parádiť. Je to morbídne. Pes bez majiteľa – to je stále dookola otrepávaný problém, s ktorým nikto nemá snahu nič robiť. Tu sa otvára otázka. Kde sú všetky peniaze, ktoré my ako majitelia psov platíme každoročne (v panelákoch je to až 1000 korún) za to, že sa sami o psov staráme, dávame ich očkovať a pod. Nám na to nikto neprispieva, ale my platíme mestu. A chcem sa za všetkých opýtať pána primátora alebo inej kompetentnej osoby z MÚ, kde sú naše peniaze, na čo boli použité. Ja som platila celé roky, ako sa poplatky zaviedli a doteraz som sa nedozvedela, za čo som vlastne platila. Ani na nejaký provizórny útulok sa mesto nezmohlo a bolo by to skutočne v prospech tých psíkov, ale aj ľudí, ktorí sú ochotní tento útulok riadiť a starať sa o psov. Ľahko je kritizovať a vypisovať po novinách, ako túlavé zvieratá vadia, aké sú nebezpečné, ale nikto sa nezamyslí nad tým, že sú to tiež živé tvory a zaslúžia si dôstojný život. Všetko, čo sa dá týmto článkom povedať, zhrnie táto Modlitba psíka:
“Môj pane, hovorí sa, že som najlepším priateľom človeka. To je pravda. Robím pre Teba všetko, čo môžem a viem. Uctievam Ťa ako Boha. V mojich očiach môžeš vidieť dôveru a lásku. Usilujem sa vracať Ti dobro, ktoré mi poskytuješ. Starnem vedľa Teba a Tvojich detí, strážim Tvoj dom, vodím nevidiacich, zachraňujem ľudí v ruinách a lavínach, ťahám sane, pomáham dolapiť zločincov, zabávam ľudí v manéžach cirkusov, znášam kruté bolesti v pokusných laborató-
riách pre Tvoje zdravie. Miliónkrát vrtím chvostíkom, aby som sa Ti poďakoval za Tvoju starostlivosť, aby som Ťa privítal doma a dal Ti najavo radosť. Keby Ťa všetci opustili, ja s Tebou ostanem až do smrti. Prosím Ťa, pane, aby si ani Ty neopúšťal mňa a nechal ma pri sebe dožiť môj psí život. Budem Ti raz vďačný a verný ako nikto iný na celom svete.“
(Jiří Šebánek, z dôvetku ku knihe Jeffrey Moussaieff Masson: Psi v lásce nikdy nelžou.)
MUDr. M. Čechová