Stále ste vo skvelej forme. Beháte, mate kopec rôznych záujmov. Poraďte seniorom na Kysuciach ako to robíte, že ste stále plný elánu a optimizmu.
Poznám Kysučanov dosť dôverne a neviem si ich predstaviť ako vysedávajú na lavičke v parku. Kysučan je pre mňa stelesnením tvrdej a statočnej práce, ktorá dáva zabrať aj kondičke. Ako poznám ľudí z tohto regiónu, skôr by som im radil, aby trochu s tou robotou brzdili. Pre tie „mestské" typy, by som azda poradil vziať bicykel a uskutočniť môj sen - prejsť Kysuce na bicykli. Je to prekrásna časť Slovenska. Od Vychylovky cez údolie Bystríc až po Bumbálku, alebo od Serafínova cez Gírovú, až po Terchovú. Tá už síce nepatrí Kysuciam, ale raz sa azda Kysučanom podarí Terchovú anektovať. Za pokus to stojí...
Ja behávam, hrám futbal, plávam, bicyklujem a kopem v záhrade. Nefajčím a popíjam veľmi striedmo. Myslím, že aj časy, kedy Kysučania hľadeli viac na dno pohárika ako na dno peňaženky, sú už, chvalabohu, preč.
Prečo ste sa rozhodol odísť z politiky? Vaša kniha Idioti v politike iste mnohých zaujala. Aký je váš názor na súčasnú politiku a všeobecne slovenských politikov?
Kniha Idioti v politike už nie je podľa kníhkupcov bestsellerom, ale evergreenom. Je na trhu necelé dva roky a predalo sa jej cez osemnásťtisíc kusov, čo je na tento žáner nevídané. Rovnako úspešný je román Zóna nadšenia, ktorý dokonca získal titul Kniha roka 2008. Ak si tieto knihy pozorne prečítate, pochopíte, prečo som nemohol v politike zostať. Ja som človek slobody a politik je človek výsostne neslobodný. Platí, že čím viac máte moci nad inými, tým menej máte moci nad sebou. Súčasná politika je taká, aká bola pred Kristom a aká bude o tisíc rokov. Boj o moc a majetky, ktoré si aj tak so sebou na večnosť nevezmeme. Márnosť nad márnosť. Slovenskí politici sú presnou vzorkou nás, ktorí sme ich volili. Slušní aj arogantní, dobrí aj zlí, statoční aj zbabelí, čestní i zlodeji...
Bol ste diplomatom, pôsobil ste v cudzine. Čím vás púta Slovensko. Rád ste sa vracal domov? Nechcel by ste vycestovať na dlhší čas aj teraz? Alebo sa vám, napriek všetkému, čo sa deje okolo nás, na Slovensku páči?
Celý svoj profesionálny život som strávil v styku a v porovnávaní sa s cudzincami. Hovorím piatimi jazykmi a vďaka tomu som bol dostatočne sebavedomý. Som hrdý na to, že som najvyššie zvoleným Slovákom v medzinárodných inštitúciách v slovenskej histórii. Bol som viceprezidentom Parlamentného zhromaždenia NATO. Bol som diplomatom v Berlíne, Viedni a Prahe, pracoval som v nemeckých a rakúskych firmách. Vždy som sa hrdo hlásil k Slovensku a na medzinárodných fórach som zaň bojoval. Viete, dobrý Slovák je ten, ktorý obháji svoju vlasť v cudzine a nie ten, ktorý sa bije do svojej slovenskej hrude doma a keď má vystúpiť na medzinárodnom fóre, tak pustí do gatí. Preto si vážim, kysuckých drotárov, to boli prví poslovia slovenského fortieľu a slovenského sebavedomia.
Nikdy, ani v roku 1969 kedy som mal skvelú ponuku z vtedajšieho západného Nemecka, som neuvažoval, že Slovensko opustím. Je to moja vlasť, tu som doma. Áno, napriek všetkému čo sa tu deje, sa mi tu páči. Nefňukajme, Slovensko patrí medzi najšťastnejšie krajiny na svete. Videl som svet a viem o čom hovorím. Aj Kysučania, ktorí nemajú ľahký život, žijú lepšie ako drvivá väčšina ľudí na tomto svete.
Kedy ste sa dal na písanie? Čo všetko už máte na konte a čo pripravujete? Na čo nové z vašej spisovateľskej „dielničky" sa môžeme tešiť?
Písal som už počas štúdií na vysokej škole a potom po celý život popri mojich hlavných zamestnaniach. Napísal som štyri televízne inscenácie, scenár filmu Začiatok sezóny, ktorý získal druhú cenu na filmovom festivale v Portugalsku, tri divadelné komédie a štyri knihy. Som hrdý, že v mojich hrách, filmoch či divadlách hrali také hviezdy slovenského herectva ako Michal Dočolomanský, Martin Gregor, František Dibarbora, Štefan Kvietik, Karol L.Zachar, Jozef Dóczy, Kamila Magálová, Miro Noga, Stano Radič, Jaro Filip, Števo Skrúcaný, Rasťo Piško a ďalší. V týchto dňoch s veľkým nasadením a radosťou pracujem na dokumentárnom románe s pracovným názvom Zastavte Dubčeka - príbeh o zrade. Bude to román o najznámejšom Slovákovi na svete. Píšem ho preto, aby sme nezabudli.
Mnohí vás videli ako vášnivého hráča na gitaru. Keďže píšete fajn knihy, nechystáte sa vliezť do kapusty skladateľom a neuzrie svetlo sveta na hudobnej scéne nejaký váš hit?
Som človek, ktorý má rád život, rád spievam, hrám na gitaru. Hrávam a spievam zvyčajne s kamarátmi. Napísal som niekoľko desiatok básní, z nich sa niektoré zhudobňujú, takže nie ste až tak ďaleko. Obdivujem skvelých básnikov a textárov, ktorých táto krajina má ale ja sa budem naďalej venovať próze.
Vaša dcéra Adela v súčasnosti bojuje v tanečnej súťaži. Veľa priaznivcov má aj medzi Kysučanmi. Po kom zdedila tanec? Patril ste k parketovým levom?
Adelka spolu so staršou sestrou Máriou vyrastali vo veľmi tvorivom prostredí, obe dcéry krásne spievajú, hrajú na klavír, tancujú, hovoria viacerými jazykmi. Aj keď si nemyslím, že som parketové drevo, moja manželka skvelo tancuje a rytmus máme akosi v rodine. Takže Adelka tanec zdedila po mame. Je pre ňu cťou tancovať v tejto krásnej súťaži a teší sa i z priaznivcov na Kysuciach. Občas zájde do Čadce a s pietou pospomína na svojho deda a prababku Annu, pochovanú na čadčianskom cintoríne.
Aké korene vás teda spájajú s Kysucami?
Hlásim sa ku Kysučanom, hoci som sa narodil už v Bratislave. Celých dvadsať rokov svojej mladosti som trávil každé leto na Podzávoze, U Špindli, u mojej „babičenky", ako sme s láskou volali našu skvelú starú mamu. Kysuce sú pre mňa najkrajším kútom sveta, lebo som tam trávil detstvo. Riečka Čierňanka, Milošová, Drahošianky, Jurošák, Čadečka, Čierna ulička (viedla od stanice popri štreke na Podzávoz), hotel Tatra (kde bola dlhé roky vedúcou moja teta Anna Homolová), kino Palárik či futbalový štadión, kam sme chodievali na zápasy so strýkom a dedom Homolovcami, sú pre mňa pojmy, ktoré mám navždy uložené v srdci.
Mám v Čadci sesternicu Evku a na Svrčinovci Hanku, bratranec Jožko Homola, žiaľ, umrel nedávno mladý. K láske ku Kysuciam vediem obe moje dcéry, Adelka Kysuce veľmi rada navštevuje.
